Cysta a absces pečene

Cysty pečene

Cysty heparu sú diagnostikované stále častejšie, a to najmä v dôsledku narastajúcej frekvencie zobrazovacích vyšetrení z rôznych príčin. Sú teda často náhodným nálezom a väčšinou bývajú asymptomatické. Diferenciálna diagnostika nemusí byť vždy jednoduchá. V manažmente jednoduchých cýst sa ako metóda voľby ukazuje fenestrácia alebo „deroofing“, ktorú dnes možno realizovať miniinvazívnym prístupom. Napriek overenej efektivite a bezpečnosti tejto metódy, aj pri nej sa môžu vyskytnúť komplikácie, ktorých riešenie zahŕňa náročné chirurgické procedúry ako sú vysoké biliodigestívne anastomózy, či resekcie pečene.

Echinokokové cysty (nazývané aj hydatidózne cysty) sú spôsobované larválnym štádiom parazita Echinococcus granulosus. Hlavným hostiteľom sú psy a mačky, ktorým parazituje v črevách. Medzihostiteľom sú ovce, kozy, dobytok a tiež človek. Tí sa obyčajne nakazia vajíčkami z trusu hlavných hostiteľov. V ich tráviacom trakte sa potom uvoľňujú z vajíčok larvy, ktoré väčšinou končia v pečeni, kde vytvárajú cysty. Najčastejšie postihnutými orgánmi u človeka sú pečeň (45 – 75 %), pľúca (10 – 50 %) a slezina, zriedkavo sa echinokokové cysty vyskytujú aj v mozgu, kostiach, štítnej žľaze, prsníku a pankrease.

Terapia

V súčasnosti sa za indikáciu liečby považuje len prítomnosť symptomatológie. Pacienti s asymptomatickými cystami sú observovaní. Symptómy sa v priebehu života vyskytnú cca u 10-16 % pacientov s cystami pečene. Pravdepodobnosť rastie s vekom, prejavy sú nešpecifické, vyskytujú sa častejšie u žien.

  • Skleroterapia
  • Laparoskopická fenestrácia alebo deroofing

Skleroterapia podľa literatúry vykazuje z dlhodobého hľadiska veľmi rozdielnu efektivitu.  Aktuálne sa za metódu voľby považuje laparoskopická fenestrácia alebo deroofing.

Absces pečene

Pečeňový absces je definovaný ako hnisavé ložisko v pečeni, ktoré sa môže vyvinúť pri poranení pečene alebo intraabdominálnej infekcii šírenej z portálneho obehu.  Väčšina abscesov je spôsobená pyogénnymi baktériami alebo amébiami , parazitmi a hubami. Väčšinu amébových infekcií spôsobuje Entamoeba histolytica. Pyogénne abscesy sú zvyčajne polymikrobiálne, ale častejšie sa v nich vyskytujú niektoré organizmy, napríklad  E. coli, Klebsiella , Streptococcus , Staphylococcus a anaeróby. Aj keď ich výskyt je nízky, je nevyhnutné porozumieť závažnosti týchto abscesov z dôvodu vysokého rizika úmrtia u neliečených pacientov.

Ročná miera výskytu je asi 2,3 prípadu na 100 000 ľudí. Ľudia vo veku 40 – 60 rokov sú náchylnejší na rozvoj abscesu pečene.

Absces pečene

Etiopatogenéza

  • Entamoeba histolytica
  • E. coli, Klebsiella, Streptococcus, Staphylococcus

Tvorba abscesu je podmienená, únikom črevného obsahu v brušnej dutine, ktorý prechádza portálnou žilou do pečene. Množstvo pacientov má infikovaný žlčový trakt, ktorý spôsobuje absces priamym šírením.

Apendicitída býval dávnejšie hlavným dôvodomvzniku  pečeňového abscesu, ale ten sa znížil na menej ako 10%, pretože je k dispozícii lepšia diagnostika a liečba tohto ochorenia. V súčasnosti je dôvodom vzniku pyogénnych abscesov ochorenie žlčových ciest (žlčové kamene, striktúry, malignita a vrodené anomálie). Polovica z bakteriálnych abscesov  je vyvolaná cholangitídou. Menej často sú príčinou baktérie v hepatálnych artériach, portálnej žile, ďalej divertikulitída, cholecystitída alebo penetračné poranenie.

Klinický obraz

  • Horúčka a zimnica
  • Nočné potenie
  • Nevoľnosť alebo zvracanie
  • Bolesť v pravom ramene (v dôsledku podráždenia frenického nervu)
  • Bolesť v pravom hypochondriu
  • Kašeľ, dýchavičnosť
  • Anorexia, nevysvetliteľné chudnutie
  • Hepatomegália a ikterus

Diagnostika

  • Vyšetrenie stolice
  • Laboratórne vyšetrenie
  • USG vyšetrenie
  • CT vyšetrenie

Laboratórna metóda ELISA je najcitlivejšia metóda pre diagnostiku Echinokokového abscesu. Vyšetrením stolice sa dá verifikovať Entamoeba histolytica.
USG vyšetrenie s nálezom hyper- alebo hypoechogénneho ložiska v hepare.

Terapia

  1. ATB terapia pri bakteriálnej infekcii / antimykotická terapia
    • Cefalosporíny + Metronidazol
    • Betalaktámové penicilíny + Metronidazol
    • Betalaktámové penicilíny + aminoglykozidy
    • Fluórochinolóny alebo karbapenémy (v prípade alergie na PNC)
  2. Perkutánna drenáž
  3. Endoskopická drenáž metódou ERCP

Diferenciálna diagnostika

  • Vírusová hepatitída
  • Cholecystitída
  • Cholangitída
  • Apendicitída

Zdroj: Zdroje a literatúra