Benígne nádory pažeráka sú vzácne a často asymptomatické. Ich záchyt sa zvyšuje s dostupnosťou a častejším používaním RTG a endoskopických vyšetrovacích metód. Incidencia je ťažko stanoviteľná, menej ako 1% nádorov je benígnych. Najčastejšie sa vyskytujú v strednej a distálnej tretine pažeráka. Okrem fibrovaskulárnych polypov, ktoré sa vyskytujú v krčnej oblasti.
Jednotlivé benígne nádory sa rozdelujú podľa vrstvy, v ktorej sa vyskytujú, resp. z ktorej vyrastajú a je pre nich špecifická:
- Sliznica
- Adenóm
- Fibrovaskulárny polyp
- Spinocelulárny (dláždicobunkový) papilóm
- Cysta
- Nádory hladkej svaloviny v tunica muscularis mucosae
- Podslizničné tkanivo
- Hemangióm
- Fibróm
- Lipóm
- Abrikosovov tumor (nádor z granulárnyh buniek)
- Svalová vrstva
- Leiomyóm
Leiomyóm je najčastejší benígny nádor v pažeráku, následuje cysta a fibrovaskulárny polyp. Riziko malignizácie je zanedbateľné.
Klinický obraz
- Dysfágia, odynofágia
- Retrosternálna bolesť
- Kašeľ a dyspnoe
Nádory väčšie ako 4 – 5 cm môžu spôsobovať dysfágiu či bolesť za hrudnou kosťou. Pri útlaku na dýchacie cesty spôsobujú respiračné ťažkosti.
Diagnostika
- Endoskopické vyšetrenie
- RTG vyšetrenie
- CT vyšetrenie
- Endoskopické USG vyšetrenie (endosonografia)
Štrandardným vyšetrením pri dysfágii je endoskopické vyšetrenie pre posúdenie sliznice, vzhľadu a závažnosti obštrukcie.
Ďalším základným vyšetrením je RTG vyšetrenie kontrastnou látkou – prehĺtací akt. CT vyšetrenie objasní vzťah tumoru k okolitým štruktúram alebo zobrazí mimopažerákovú príčinu dysfágie. Endoskopická USG (EUS) pomáha v diagnostike rozlíšením vrstvy pažeráka a určením veľkosti.
Terapia
- Dispenzarizácia pacienta
- Chirurgická liečba
- Pravostranná torakotómia – nádory v hornej a strednej tretine
- Ľavostranná torakotómia – nádory v dolnej tretine
U asymptomatických pacientov s nádorom do 4 cm je odporúčaná dispenzarizácia s pravidelnými kontrolami pomocou EUS (každé 1 – 2 roky).
Indikáciou k operácii je symptomatický pacient, pacient so zväčšujúcim sa nádorom alebo pacient, u ktorého panujú diagnostické pochybnosti. Väčšinou je možné použiť miniinvazívne prístupy (videotorakoskopia, VATS, LPSK). Princíp operácie spočíva v extramukóznej enukleácii nádoru z myotómie bez porušenia sliznice a následnej sutury svaloviny ako prevencie vzniku slizničného divetiklu.
Zdroj: Zdroje a literatúra