Benígne nádory pažeráka

Benígne nádory pažeráka sú vzácne a často asymptomatické. Ich záchyt sa zvyšuje s dostupnosťou a častejším používaním RTG a endoskopických vyšetrovacích metód. Incidencia je ťažko stanoviteľná, menej ako 1% nádorov je benígnych. Najčastejšie sa vyskytujú v strednej a distálnej tretine pažeráka. Okrem fibrovaskulárnych polypov, ktoré sa vyskytujú v krčnej oblasti.

Jednotlivé benígne nádory sa rozdelujú podľa vrstvy, v ktorej sa vyskytujú, resp. z ktorej vyrastajú a je pre nich špecifická:

  1. Sliznica
    • Adenóm
    • Fibrovaskulárny polyp
    • Spinocelulárny (dláždicobunkový) papilóm
    • Cysta
    • Nádory hladkej svaloviny v tunica muscularis mucosae
  2. Podslizničné tkanivo
    • Hemangióm
    • Fibróm
    • Lipóm
    • Abrikosovov tumor (nádor z granulárnyh buniek)
  3. Svalová vrstva
    • Leiomyóm

Leiomyóm je najčastejší benígny nádor v pažeráku, následuje cysta a fibrovaskulárny polyp. Riziko malignizácie je zanedbateľné.

Klinický obraz

  • Dysfágia, odynofágia
  • Retrosternálna bolesť
  • Kašeľ a dyspnoe

Nádory väčšie ako 4 – 5 cm môžu spôsobovať dysfágiu či bolesť za hrudnou kosťou. Pri útlaku na dýchacie cesty spôsobujú respiračné ťažkosti.

Diagnostika

  • Endoskopické vyšetrenie
  • RTG vyšetrenie
  • CT vyšetrenie
  • Endoskopické USG vyšetrenie (endosonografia)

Štrandardným vyšetrením pri dysfágii je endoskopické vyšetrenie pre posúdenie sliznice, vzhľadu a závažnosti obštrukcie.

Ďalším základným vyšetrením je RTG vyšetrenie kontrastnou látkou – prehĺtací akt. CT vyšetrenie objasní vzťah tumoru k okolitým štruktúram alebo zobrazí mimopažerákovú príčinu dysfágie. Endoskopická USG (EUS) pomáha v diagnostike rozlíšením vrstvy pažeráka a určením veľkosti.

CT hrudníka: nález tumoru na ľavej stene pažeráka, zasahuje intraluminálne, bez okolitej invázie – leiomyóm
CT hrudníka: nález cysty v stene distálneho pažeráka

Terapia

  1. Dispenzarizácia pacienta
  2. Chirurgická liečba
    • Pravostranná torakotómia – nádory v hornej a strednej tretine
    • Ľavostranná torakotómia – nádory v dolnej tretine

U asymptomatických pacientov s nádorom do 4 cm je odporúčaná dispenzarizácia s pravidelnými kontrolami pomocou EUS (každé 1 – 2 roky).

Indikáciou k operácii je symptomatický pacient, pacient so zväčšujúcim sa nádorom alebo pacient, u ktorého panujú diagnostické pochybnosti. Väčšinou je možné použiť miniinvazívne prístupy (videotorakoskopia, VATS, LPSK). Princíp operácie spočíva v extramukóznej enukleácii nádoru z myotómie bez porušenia sliznice a následnej sutury svaloviny ako prevencie vzniku slizničného divetiklu.

Zdroj: Zdroje a literatúra