Anaeróbne infekcie – plynová flegmóna

Anaeróbne infekcie – plynová flegmóna

Anaeróbne infekcie sú vyvolané baktériami, ktoré sa nedokážu množiť v prítomnosti kyslíka. Anaeróbne infekcie postihujú obe pohlavia. Vyskytujú sa v každom veku, niektoré sú typické pre ranný vek (neonatálne infekcie), iné pre staršiu populáciu s častejšími predisponujúcimi faktormi.

Anaeróbne mikroorganizmy delíme na nesporulujúcesporulujúce.

  1. Nesporulujúce baktérie
    • Bacteroides
    • Prevotella
    • Porphyromonas
    • Fusobacterium
    • Actinomyces
  2. Sporulujúce baktérie
    • Clostridium
    • Bacillus
Anaeróbne infekcie (klostrídiové)
  1. Tetanus
  2. Ranové infekcie
  3. Pseudomembranózna enterokolitída
  4. Putridné infekcie

Tetanus

Tetanus – prevencia a liečba

Ranové infekcie spôsobené klostrídiami

Najznámejšie a najnebezpečnejšie je Clostridium perfringens Welchii.

Medzi ďalšie klostrídia významné v chirurgii patrí:

  • C. botulinum
  • C. oedematiens (Novyi)
  • C. septicum
  • C. sporogenes
  • C. histolyticum
  • C. bifermentans

Z  jednej rany môže byť vykultivovaných viac typov klostrídii, ale najčastejšie sú: Clostridium perfringens, C. oedematiens, C. septicum

Podmienky pre rozvoj anaeróbne infekcie:
  • Avitálne tkanivo v neprístupných chobotoch
  • Cudzie telesá v ranách
  • Celková aj lokálna hypoxia pri poruche cirkulácie
  • Otvorenie bariéry – napr. cholecystektómia, operácie na hrubom čreve

Jednoduchá klostrídiová kontaminácia

Infekcia býva zistená vo vredoch, pomaly granulujúcich ranách alebo v odstránenom žlčníku. Nemusí sa klinicky manifestovať, pokým nedôjde k celkovej alebo lokálnej hypoxii alebo celkovému oslabeniu organizmu (imunosupresia, diabetes a pod.).

Epifasciálna klostrídiová flegmóna

Klostrídiová flegmóna postihuje mäkké tkanivá vonkajšej svalovej fascie.

Klinický obraz:
  • Tvorba plynu s charakteristickým praskaním
  • Edém spôsobujúci bolesť
  • Sekrécia z rany

Priebeh je menej dramatický a menej závažný ako pri plynovej sneti. Chirurgický výkon je zvyčajne menej radikálny.

Klostrídiová myonekróza (myozitída)

Inkubačná doba tejto život ohrozujúcej infekcie sa pohybuje od niekoľkých hodín po niekoľko dní. Infekcia nadväzuje na úraz alebo operáciu a prvým varovným signálom je bolesť v rane s horúčkou, na ktorú nadväzuje sekrécia zápachom pripomínajúca pitevňu a výskyt plynu v okolí rany.

Klinický obraz:
  • Bolesť v rane
  • Sekrécia
  • Plyn v okolí

Alfa-toxín (nekrotizujúca lecitináza) začne deštruovať tkanivo a umožňuje pôsobenie ďalším toxínom – kolagenáza, proteáza, hyaluronidáza, leukocidín, lipáza, hemolyzín. Otvára sa tak cesta do krvného obehu, čo vedie k vzniku celkovým príznakom.

  • Hemolýza s anémiou a ikterom
  • Renálne zlyhávanie – účinkom metabolitov
  • Hypoxia s cirkulačným zlyhaním
  • Tachykardia – myokardiálne zlyhávanie
  • Neurologické príznaky – poškodenie nervového systému
  • Septický šok až smrť

Lokálne príznaky sa zhoršujú.

  • Bolestivý edém s krepitáciami pri palpácii
  • Tmavé sfarbenie končatín až bronzové či čierne sfarbenie nekrózou
  • Mŕtvolne zapáchajúci sekrét
  • Únik plynu formou bubliniek
Terapia:
  1. Protišoková liečba
  2. ATB
  3. Zásoba krvi pre operáciu
  4. Operácia
  5. Rany mohutne vyplachovať 3 % peroxidom vodíka/ 0,02% persteril + vkladanie obväzov s činidlami
  6. Kontinuálna laváž

Je indikovaný kryštalický penicilín v megadávkach (40 – 60 miliónov UI / 24 hodín) v infúzii. Vzhľadom k častej pridruženej infekcii G- paličkami je vhodná kombinácia penicilínu s aminoglykozidmimetronidazolom. Pri kontraindikácii penicilínu je vhodný klindamycín.

Rozhodujúcim liečebným postupom je chirurgický výkon, ku ktorému je treba pristúpiť čo najskôr.

Operačná technika:
  1. Široké otvorenie rany a všetkých chobotov
  2. Radikálna excízia nekrotického tkaniva
  3. Odstránenie všetkých cudzích telies v rane
  4. Účelne vedené kontraincízie
  5. Drenáž operačného pola

Pseudomembranózna enterokolitída

Je vážnou komplikáciou dlhodobo hospitalizovaných osôb oslabených nie len základným ochorením, ale aj terapiou viacerými ATB. U pacientov je väčšinou vykultivované Clostridium difficile. Ochorenie začína náhlym zvýšením teploty so zástavou črevnej pasáže, s difúznou bolesťou brucha a distenziou hrubého čreva. Kolonoskopicky je možné preukázať odlučujúcu sliznicu čreva vo forme pablán, čo neskôr vedie ku vzniku črevnej parézy a úporných, vyčerpávajúcich hnačiek. Kultivácia je náročná a preto je lepšie infekčného agens dokázať sérologickým vyšetrením a stanoviť vyššie spomínané toxíny.

Klinický obraz:
  • Náhla teplota
  • Difúzna bolesť brucha
  • Distenzia HČ
Terapia:
  1. Rehydratácia infúznymi roztokmi + ATB – metronidazolvankomycín.
  2. Subtotálna kolektómia

Subtotálna kolektómia sa indikuje pri zavčas konzervatívne nezvládnutej infekcii.

Ranové infekcie spôsobené G- baktériami

Najčastejšie sa G- baktérie uplatňujú ako pôvodcovia infekcii:

  • v operačnej rane po brušných operáciach
  • pri uroinfekcii
  • pri infekcii popálenín a macerovaných plôch
  • infekcia dekubitov a vredov

V všetkých týchto prípadov bývajú veľmi často ako nozokomiálne infekcie. Výrazným problémom týchto infekcii a baktérii je narastajúca rezistencia voči ATB.

Anaeróbne gramnegatívne infekcie

Sú omnoho častejšie ako klostrídiové infekcie. Najčastejšie ide o infekcie vyvolané Bacteriodes fragilis (60%). Vzhľadom na náročnú kultiváciu však nebýva často je prítomnosť preukázaná.

Spolu s ostatnými bakteriodmi, fusobaktériami a spirilami je veľmi často súčasťou typicky zapáchajúceho hnisu perianálnych abscesovabscesov v blízkosti ústnej dutiny. Zápach tohto hnisu, nesprávne označovaného za kolibacilárny, je daný prítomnosťou síry v produktoch baktérii.

Terapia:
  • ATB
  • Chirurgická liečba

Profylakticky aj terapeuticky sú proti týmto infekčným agensom deriváty imidazoluornidazolu.

Bakterioidy sú rozhodujúcimi pôvodcovia ťažkých infekcii v brušnej dutine. Pri operačnom výkone a jeho ukončení je potrebné neuzatvárať kožu a podkožie operačnej rany pri peritonitíde, abscesov a iných ťažkých infekcii v brušnej dutine.

Zdroj: Zdroje a literatúra