Artroskopia
Artroskopia je miniinvazívna operačná metóda na vyriešenie problémov po traumatických alebo degeneratívnych poškodeniach mäkkých štruktúr kĺbov (menisky, väzy, chrupavka).
Na artroskopickú operáciu je potrebné odporúčanie odborného lekára, teda chirurga, ortopéda alebo traumatológa. Pred samotnou operáciou je potrebné absolvovať odbornú konzultáciu spojenú s anamnézou, klinické vyšetrenie, vyšetrenie zobrazovanými metódami – RTG, CT alebo MRI. Zákrok sa vykonáva v celkovej alebo spinálnej anestézii. Jej výhodou je krátka doba práceneschopnosti, malé riziko infekcie, žiadna alebo minimálna doba hospitalizácie a dobrý kozmetický efekt. Artroskopicky je možné vyšetrovať a operovať členok, koleno, lakeť a rameno.
Artroskopia členka
Pri artroskopii členka možno riešiť chronické zápaly väzov členka (synovitídy), poškodenia chrupavky, mikrofraktúry aj artrotické zmeny v kĺbe.
Tak ako každý iný kĺb aj členok je odolný voči zaťaženiu iba do určitej miery. Každý úraz členkového kĺbu je sprevádzaný bolesťami, opuchmi, nemožnosťou dostúpiť na končatinu a obmedzením hybnosti. Úrazy členka, väčšinou podvrtnutia môžu viesť k degeneretívnym zmenám, poraneniu chrupavky, kosti, mäkkých tkanív a dokonca k vytvoreniu hematómu. Ak sa porania mäkké tkanivá v kĺbe, dochádza k instabilite. K najčastejším artroskopickým operáciám členkového kĺbu patrí extrakcia voľných kĺbnych teliesok, ale aj myšiek, ošetrenie chrupiek, ošetrenie disekujúcej osteochondrózy talu, liečba impingement syndrómu a odstránenie synovie, teda zmnoženej výstelky.
Artroskopia kolena
Kolenný kĺb patrí medzi najkomplikovanejšie a zároveň najčastejšie poranené kĺby v ľudskom tele. K poraneniu kolenného kĺbu dochádza hlavne pri športových aktivitách, kde rizikovými športmi sú hlavne lyžovanie, hokej, futbal alebo atletika. Bolesti kolena však môžu byť spôsobené aj degeneratívnymi zmenami, teda opotrebovaním alebo vrodenou anomáliou, prípadne rôznymi systémovými ochoreniami (reumatoidná artritída alebo DNA). Pri poškodení kolena sú príznaky ako chronické bolesti, obmedzená a bolestivá hybnosť, opuchy, instabilita, pocit prelupovania v kĺbe a neschopnosť kĺbu zvládať záťaž.
V kolennom kĺbe je mnoho štruktúr, ktoré môžu vznikať následkom úrazu alebo degenerácie. Predný a zadný skrížený väz, oba postranné väzy, menisky a často býva poškodená i chrupavka. Pri poškodenom menisku je snaha zachovať čo najviac hmoty menisku a preto sa robí väčšinou jeho čiastočná resekcia – parciálna meniscektomia, prípadne sa meniskus len zošije.
Poškodenie väzov kolenného zhybu sa rieši tzv. plastikou pomocou autológneho materiálu (časti šliach z inej časti tela).
Poškodenie chrupavky kolenného zhybu sa okrem aplikácie injekcií podporujúcich tvorbu chrupavky rieši aj repozíciou väčších úlomkov alebo rôznymi spôsobmi vyhladzovania povrchu chrupavky. Najmodernejšou metódou je vytvorenie návrtov do oblasti defektu chrupavky na podporu jej regenerácie. Jednou z najefektívneších metód je tzv. mozaiková plastika, keď sa väčší defekt chrupavky v nosnej časti kolena nahrádza časťami chrupavky z nenosnej časti kolena.
Artroskopia ramena
Ramenný kĺb má v ľudskom tele najväčší rozsah pohybu a zároveň disponuje veľkou silou. Práve pre tieto vlastnosti je veľmi náchylný k poraneniam. Artroskopia ramena pomáha odstrániť príčinu bolesti alebo poruchy funkcie ramenného pletenca a zlepšiť tak jeho hybnosť. K najčastejšie sa vyskytujúcim úrazom ramena patrí jeho vykĺbenie (glenohumerálna luxácia), ktoré vzniká hlavne pri pádoch a športe. Predovšetkým u športovcov a ťažko fyzicky pracujúcich ľudí dochádza k opakovaným mikroúrazom ramena, pretože opakovanou aktivitou poškodzujú mäkké štruktúry kĺbu. Aj takýmto občasným menej intenzívnym bolestiam je potrebné venovať vašu pozornosť. Môže totiž dôjsť k poškodeniu obalu kĺbu ramena (manžety rotátorov), opotrebovaniu kĺbu alebo útlakovému syndrómu (vzniká medzi hlavicou ramennej kosti, výbežkom lopatky a obalom ramennej kosti).
Bolesti v ramene však nepociťujú len pacienti po úraze ale aj pacienti s degeneratívnymi zmenami pri artróze (zmeny na chrupavkách a kostiach ramena ktoré spôsobujú bolesť a obmedzujú silu a hybnosť) a tiež pacienti s vrodenými problémami – voľnosťou ramenného kĺbu (multidirekcionálna instabilita) a hypermobilitou (tzv. voľný kĺb). V rámci artroskopie ramena sa najčastejšie vykonávajú zákroky súvisiace so stabilizáciou vyskočeného kĺbu, odstránením usadenín vápnika v šľachách ramena, zrastov a voľných kĺbnych telies, uvoľňovaním kĺbu alebo prišitím roztrhnutých šliach.
Artroskopiou ramena sa v súčasnosti veľmi úspešne riešia habituálne luxácie ramenného kĺbu, rôzne poškodenia kĺbneho puzdra a chrupavčitého okraja kĺbnej jamky. Samostatnú kapitolu predstavujú stavy, pri ktorých dochádza k roztrhnutiu svalovo – šľachových štruktúr nachádzajúcich sa nad hlavicou ramennej kosti. Ide o tzv. ruptura rotátorovej manžety. Tento nález je typický u ľudí nad 40 rokov.
Artroskopia lakťa
K najčastejším artroskopickým operáciám, ktoré sa vykonávajú v oblasti lakťového kĺbu patria:
- odstránenie kalcifikátov a voľných kĺbnych teliesok
- odstránenie hypertrofickej riasy – pri jej hypertrofii teda patologickom zväčšení spôsobuje bolesti, zaťažuje chrupky a vytvára na nich zmeny, obmedzuje pohyb a pacient môže pociťovať pi pohybe pocit preskočenia
- ošetrenie chrupiek a odstránenie osteofytu – poškodenie chrupiek a vznik osteofytov, teda kostných výrastkov vzniká opotrebovaním a ako následok postraumatickej zmeny, spôsobuje opuchy, bolesti a obmedzuje pacienta v pohybe
- synovektómia – teda odstránenie výstelky, ktorá sa zmnoží a prekáža tak pri pohybe, vedie k nadmernej tvorbe tekutiny a tým aj k opuchom lakťa. Zmnoženie vzniká chronickým dráždením kĺbneho púzdra, po úrazoch alebo pri reumatických ochoreniach.
Artroskopia zápästia
Poškodenia niektorej z častí zápästia spôsobujú značné bolesti a ovplyvňujú schopnosť používať zápästie a v podstate aj celú ruku. Artroskopia zápästia sa indikuje pri bolestiach nejasného pôvodu alebo pri poraneniach väzov zápästia. Bolesti zápästia sa dostavia nielen po úraze či podvrtnutí, ale aj pri artróze, či reumatoidnej artridíte, ale aj pri nadmernom zaťažovaní.
Zdroj: Zdroje a literatúra