Otvorené poranenia mäkkých tkanív
Otvorené poranenie vzniká pôsobením vonkajšieho násilia lokalizovaného na úzku plochu povrchu organizmu. Ak je porušený kožný alebo slizničný kryt je stanovenie diagnózy jednoduché. Ako otvorené poranenie sa označuje každé porušenie súvislej vrstvy kože. U každej rany je potrebné popísať lokalizáciu, veľkosť, tvar, smer, okraje a hrúbku/hĺbku.
Klasifikácia
Podľa hĺbky:
- Povrchové rany – koža, podkožie
- Hlboké rany
Podľa rozsahu:
- Jednoduché rany – koža, sliznica, podslizničné tkanivo
- Komplikované rany – nervy, cievy, šľachy
- Penetrujúce rany – preniká rana do telesných dutín
Z hľadiska prítomnosti infekcie:
- Aseptické rany
- Septické rany
Z hľadiska prítomnosti nečistot:
- Čisté rany
- Čisté, kontaminované rany
- Kontaminované, znečistené rany
Podľa etiológie vzniku:
Rany, ktoré vznikajú mechanickým pôsobením (pád, ostrý predmet, projektil)
- Rezná rana
- Sečná rana
- Bodná rana
- Strelná rana
- Hrýzna rana
- Tržná rana
- Pomliaždená rana
- Tržno–pomliaždenia rana
Rany, ktoré vznikajú termickým pôsobením
- Popáleniny
- Omrzliny
Rany, ktoré vznikajú chemickým pôsobením
- Kyseliny – koagulačná nekróza
- Zásady – kolikvačná nekróza
Rany, ktoré vznikajú fyzikálnym pôsobením
- Rany elektrickým prúdom
Rezná rana (vulnus scissum)
Rezné rany vznikajú tlakom a ťahom zraňujúceho ostrého predmetu po koži. Väčšinou majú pozdĺžnu os dlhšiu než ich šírka. Zranenie prebieha kolmo alebo šikmo k povrchu kože. Môžu poraniť cievy, nervy, kĺbové dutiny, šľachy.
Sečná rana (vulnus sectum)
Sečné rany vznikajú kolmým alebo šikmým dopadom ostrého predmetu na povrch tela. Môžu byť úzke, klinovité. Väčšinou majú rovnakú hĺbku v celom priebehu. Pri šikmom dopade môže mať rana tvar oblúkovitý alebo laločnatý. Môžu poraniť nervy, cievy, šľachy, otvorenie telových dutín. Môžu viesť k amputácii končatiny.
Bodná rana (vulnus punctum)
Bodné rany vznikajú preniknutím úzkeho ostrého alebo tupého predmetu do hĺbky tela v smere jeho pozdĺžnej osy. Hĺbka rany závisí od vynaloženej sily, tvaru predmetu a charakteru zranenia.
Pri hlbokých bodných rán sa rozoznáva:
- Vbod (bodnutie)
- Bodný kanál
- Výbod (vybodnutie)
Ak vznikol výbod, tak celú ranu nazývame prebod (prebodnutie). Pre bodnutie nožom je typický bod úzky a jeho okraje sú ostré, dĺžka nebýva väčšia než je šírka noža. Nebezpečie bodnej rany spočíva v ich hĺbke, prieniku do telových dutín s poškodeným vnútorných orgánov a zavedení infekcie až do hĺbky rany.
Strelná rana (Vulnus sclopetarium)
Strelné rany sa delia na rany projektilové alebo črepinové podľa typu zbrane (pištoľ, granát). Zvláštnym typom strelnej rany je rana spôsobená brokmi a rany spôsobené prístrojom na zabíjanie dobytka (jatečná pištoľ). Pri poranení brokovnicou pri strele z blízka je prítomný hviezdicovitý široký vstrel a zátka v kanále.
Hryzná rana (vulnus morsum)
Hryzné rany môžu byť spôsobené zvieraťom alebo človekom. Podľa sily skusu alebo stavu chrupu môže mať rana charakter kontúzie, prípadne môže byť rana bodná až po odhryznutie tkaniva. Ide väčšinou o rany infikované a zle hojace.
Tržná rana (vulnus lacerum)
Tržné rany vznikajú prasknutím kože vplyvom ťahu. Majú kľučkovitý tvar, nepravidelný tvar alebo zriedka priamočiary tvar. Okraje rany sú nerovné. Rana nebýva hlboká a pomerne málo krváca.
Pomliaždená rana (Vulnus contusum)
Pomliaždená rana vzniká stlačením kože a hlbších tkanív medzi pevnejší podklad a vlastný skelet pri páde. Okraje rany bývajú pomliaždené, s exkoriáciami a hematómom. Často sa spája s laceráciou, vtedy sa rana označuje ako tržno-pomliaždená rana.
Uzavreté poranenia mäkkých tkanív
Uzavreté poranenia vznikajú väčšinou pôsobením tupého násilia na mäkké tkanivá. Kožný kryt zostáva neporušený. Násilie sa uplatňuje buď priamo a poškodzuje tkanivo, ktoré je s ním v priamom kontakte, alebo nepriamo, prostredníctvom ťahu či vzdialeného tlaku iných tkanív mimo miesto dotyku pôsobiacej sily. Priebeh, závažnosť a následky týchto zranení bývajú priamoúmerné stupňu vyvolaného násilia a miesta jeho pôsobenia.
Otrasy
Otrasy sú vyvolané silami pôsobiacimi náhle a prudko na mäkké tkanivo. Ich prejavom sú často len funkčné poruchy bez anatomického poškodenia tkaniva (otras mozgu, miechy).
Pomliaždenie
Pomliaždenie je výsledok priameho pôsobenia násilia na určitú oblasť tkaniva. Prejavuje sa krvácaním do tkaniva, od drobných bodkovitých výronov až po rozsiahle hematómy.
- Pomliaždenie kože – ekchymóza je najmenší bodkovitý výron krvi. Pri väčšom násilí vzniká zakrvácanie do kože, ktoré môže mať za následok poruchu jej výživy s nekrózou kožného krytu
- Pomliaždenie podkožia – prejavuje sa tvorbou krvných výronov z poranených ciev. Ak je výron väčší, klinicky sa prejaví fluktuáciou. Poškodená oblasť výrazne bolí. Odtrhnutím kožného krytu od spodiny vo väčšnou rozsahu sa nazýva „décollement traumatique“. Pod odlúčenou kožou sa hromadí krv a lymfa.
- Pomliaždenie svalov a väzov – aj drobné výrony výrazne obmedzujú funkciou svalu a bývajú značne bolestivé. Svalová ruptúra vzniká častejšie pri svale kontrahovanom ako uvoľnenom. Ak sa poruší svalová fascia, tak pri uvoľnení vzniká svalová hernia (hernia muscularis). Neskoré zmeny po tupom úraze svalu sú svalové fibrotizácie (myositis fibrosa) alebo tvorba kotného tkaniva (myositis ossificans), ktoré rovnako obmedzujú funkciu svalu.
Ľahké pomliaždenie nevyžadujú liečbu. Na zmiernenie bolesti je vhodné aplikovať studené obklady alebo lokálne ľad. Vhodný kompresný obväz zabraňujúci zväčšovaniu krvného výronu, presakovania tkaniva krvou a čiastočnou imobilizáciou zmierňuje bolesť.
Ak je hematóm väčší, je vhodné ho vypustiť punkciou alebo incíziou.
Staršie krvné výrony sa opuzdrujú a vzniká traumatická pseudocysta. Je to indikácia k evakuácii pre nebezpečie zápalových komplikácii.
Svalové ruptúry menšieho rozsahu s po ošetrení zhoja za 4 – 5 týždňov.
Poranenie šliach
Poranenia šliach sa vyskytujú celkom často, vo všetkých formách.
- Pomliaždenie šľachy (contusio tendinus) – prejavuje sa edémom, bolesťou a poruchou hybnosti príslušnej časti tela.
- Vyvrtnutie šľachy (luxiatio tendinis) – vzniká ako následok roztrhnutia šľachovej pošvy.
- Liečba: repozícia a imobilizácia šľachy na 3 – 4 týždne
- Natrhnutie šľachy (ruptura tendinis partialis) – náhla bolesť, ale nemusí byť prítomná porucha funkcie
- Liečba: imobilizácia na 3 – 7 týždňov. Rekonštrukcia je indikovaná len výnimočne
- Pretrhnutie šľachy (ruptura tendinis) – najčastejšie lokalizovaná v úponových miestach šľachy alebo v oblasti prechodu svalovej časti do šľachovej. Zdravá šľacha sa málokedy pretrhne. Väčšinou sú prítomné znaky degenerácie alebo zápalu.
- Liečba: v chirurgická rekonštrukcia a imobilizácia na 3 – 4 týždne
- Preťatie šľachy (transscissio tendinis) – pri otvorených poraneniach
- Liečba: sutura a plastike šľachy a následná imobilizácia na 6 – 8 týždňov
Poranenia periférnych nervov
Všetky typy otvorených aj uzavretých poranení periférnych nervov, od pomliaždenia až po úplné prerušenie ich kontinuity, vykazujú poruchu funkcie (senzitívnej, motorickej, vazomotorickej) neskôr aj poruchu trofiky.
- Neurapraxia – prechodná porucha funkcie je najľahší stupeň poškodenia nervu.
- Axonotmesis – je prerušenie niektorých vodivých vlákien pri zachovanej kontinuity nervu.
- Neurotmesis – je prerušenie nervu a je najťažším stupňom poranenia.
Poranenia ciev
Poranenie ciev sa prejavuje krvácaním rôzneho rozsahu a stupňa. Ak pôsobí násilie v osy cievy, a tieto konce sú fixované, dochádza k preťaženiu. Kontinuita steny zostane zachovaná. Následný spazmus cievnej steny, ktorý pri dlhotrvajúcom násilí vyústi do vazokonstrikčnej krízy, čo spôsobí poruchu priechodnosti ciev s následnou trombózou. Pomliaždenie cievy, väčšinou sprevádza poškodenie jej steny (tunica intima, tunica media) a vzniká trombóza alebo vytvorenie aneuryzmy. Poranenie cievnej steny vedie k vzniku hematómu, ktorý tlačí na okolité tkanivo. Ak sa opúzdri, môže sa hodnotiť ako nepravá aneuryzma (pseudoaneuryzma), pulzujúci hematóm.
Pri súčasnom poškodení artérie a vény môže dôjsť ku vzniku arteriovenóznej fistuly (AV fistula), alebo rozšíreniu ciev vo forme aneurysma varicosum.
Krvácanie do cievnej steny má za následok vznik disekujúcej aneuryzmy.
Zdroj: Zdroje a literatúra