Cievne prístupy pre hemodialýzu

Hemodialýza

Dialýza je proces, pri ktorom dochádza k odstraňovániu splodín látkovej premeny (draslík, močovina, nadbytočné množstvo vody) zadržiavaných v organizme pri zlyhávaní obličiek.

Pre napojenie pacienta na dialyzačný prístroj je potrebné chirurgicky vytvoriť arteriovenózny skrat (A-V skrat, A-V shunt, fistulu). Jedná se o vytvorenie komunikácie medzi artériou a vénou. Táto komunikácia následne slúži k zavedeniu dialyzačných ihiel, ktoré privádzajú/odvádzajú krv do/z dialyzačného prístroja.

Dialýza samotná spadá do odbornosti nefrológa, vytvorenie A-V skratu náleží cievnemu chirurgovi.
V prípade nemožnosti vytvorenia A-V skratu alebo v prípade urgentnosti situácie je možné k dialýze využiť špeciálne dialyzačné žilové katétre.

Indikácie

  • Akútna / chronická renálna insuficiencia
    • Urea > 30 mmol/l
    • Kreatinín 600 – 800 mmol/l
    • Clearens kreatinínu < 0,25 ml/s
  • Hyperkaliémia > 6 mmol/l
  • Hyperkalciémia > 3,5 mmol/l
  • Hyperurikémia > 1000 mmol/l
  • Hyperhydratácia so srdcovým zlyhaním
  • Uremická perikarditída
  • Ťažká metabolická acidóza pH < 7,1
  • Oliguria trvajúca > 3 dni
  • Intoxikácia jedom

Cievne prístupy

Cievny prístup sa volí v poradí:

  1. AV shunt – véna sa prišíva na artériu „end-to-side“
  2. AV shunt s použitím cievnej protézy, autograftu alebo alograftu
  3. Permanentný žilový dialyzačný katéter

AV shunty

AV shunty sa volia v poradí:

  1. Radio-cefalická spojka (Brescia-Cimino shunt) = a. radialis + v. cephalica
  2. Ulnaro-bazilická spojka = a. ulnaris + v. basilica
  3. Radio-bazilická spojka = a. radialis + v. basilica
  4. AV shunt a. femoralis – v. saphena
  5. AV shunt s použitím cievnej protézy – až pri nemožnosti realizovať akúkoľvek prostú spojku; cievne protézy sú zhotovené z PTFE (polytetrafluorethylen); je možné ich umiestniť na predlaktie, pažu aj DK; majú kratšiu životnosť a vyššie riziko komplikácii ako prosté spojky

Po chirurgickom vytvorení A-V shuntu začne časť krvi pretekajúca artériou „unikať“ pripojenou žilou, bez toho, aby sa táto krv najskôr dostala do periférie. Ide o tzv. „steal fenomén“. Stav, kedy žilou preteká viac krvi a pod vyšším tlakom, čím sa žila na nové podmienky adaptuje, hovoríme o „arterializácii žily“ (dilatuje sa a jej stena mohutnie). Za 4–6 týždňov po vytvorení shuntu je žila pripravená k zavedeniu dialyzačných kanyl.

Dialyzačný žilový katéter

Indikácie k použitiu špeciálneho dialyzačného žilového katétru sú v podstate dve:
  1. Ak je nutné dialyzovať pacienta okamžite (nie je možnosť čakať 4–6 týždňov alebo sa musí preklenúť doba 4–6 týždňov) – dočasný katéter
  2. Ak nie je možné vytvoriť A-V shunt – permanentný katéter

Tieto špeciálne katétre (Sheldon, Bard, Cannaud) sa zavádzajú do centrálnych žíl. Najčastejšie sa kanyluje v. jugularis interna nebo v. femoralis.

Zdroj: Zdroje a literatúra