Mozgový absces (abscessus cerebri) je zápalový proces priamo v mozgovom parenchýme. Incidencia je 0,3 : 100 000 v rozvojových krajinách približne dvojnásobná. Mortalita sa pohybuje medzi 0 – 25%. Vzniká prestupom infekcie hematogénne alebo z okolitého zápalu, prípadne ako komplikácia pri penetrujúcom kraniocerebrálnom poranení. V klinickom obraze dominujú septické príznaky, ale môže sa prejavovať ložiskovou symptomatológiou – vznikom epileptických záchvatov či hemiparézou. Diagnózu odhalí CT, prípadne MRI vyšetrenie. Spôsob liečby závisí od ohraničenia abscesu. Chirurgická intervencia je indikovaná v prípade ohraničenia a opuzdrenia abscesu.
Etiopatogenéza
- Prestup infekcie z priľahlého ložiska zápalu – stredné ucho, paranazálne dutiny, dentálny absces
- Prenos infekcie hematogénnou cestou z ložiska infekcie v organizme – zápal pľúc, endokarditída, pľúcne AV malformácie
- Penetrujúce kraniocerebrálne poranenie
V oblasti budúceho abscesu spočiatku prebieha cerebritída, charakterizovaná zvýšenou koncentráciou polymorfonukleárov. Počas niekoľkých dní až týždňov dochádza v centre zápalu k nekróze a kolikvácii a následne k reaktívnemu zmnoženiu astroglie a fibroblastov, ktoré obklopujú túto oblasť tkanivovej deštrukcie. Výsledkom je zrelý absces, obsahujúci hnis a ohraničený dobre vaskularizovanou membránou.
Etiologický agens u IKP pacientov:
- Streptokoky (viridujúce) – bežná flóra dutiny ústnej
- Stafylokoky – u pacientov s infekčnou endokarditídou
- Anaeróbne baktérie (Bacteriodes a Prevotella sp.) – v 40 – 100% prípadov bývajú súčasťou abscesu
- Gramnegatívne baktérie (Proteus sp., coli, Klebsiella sp., Pseudomonas sp.) – infekcie v strednom uchu
Etiologický agens u imunosuprimovaných pacientov:
- Gramnegatívne baktérie
- Listeria monocytogenes
- Aktinomykóza
- Nokardia – defekt bunkovej imunity (HIV, po transplantácii)
Klinický obraz
- Bolesť hlavy
- Horúčka
- Poruchy vedomia
- Nauzea a zvracanie
- Meningeálne dráždenie
- Epileptické záchvaty
- Hemiparézy
U pacientov s imunodeficitom často chýba zápalová odpoveď imunitného systému, sú afebrílni aj pri pokročilom náleze v CNS !
Priebeh infekcie môže byť veľmi pozvoľný, ale aj fulminantný. Do klinického obrazu patria celkové príznaky (poruchy vedomia – kvalitatívne či kvantitatívne, nauzea, zvracanie, meningeálne dráždenie). Ďalej sú to ložiskové príznaky, ktoré môžu byť iritačné (epileptické záchvaty) alebo zánikové (hemiparézy) a iné príznaky závislé od miesta lokalizácie abscesu.
Pre niektoré infekčné agens sú okrem spomínaných príznakov aj špecifické príznaky:
- Aspergilóza – trombóza v terminálnych cievach (klinický obraz CMP)
- Toxoplazmóza – afinita k bazálnym gangliám a mozgovému kmeňu (extrapyramídové príznaky – podobné Parkinsonovej chorobe)
- HIV – pomalý priebeh s postupne narastajúcimi bolesťami hlavy, s poruchami osobnosti, letargiou, horúčkami a chudnutím
Diagnostika
- CT vyšetrenie
- MRI vyšetrenie
- Mikrobiologické vyšetrenie
CT vyšetrenie s podaním kontrastnej látky dobre zobrazuje lokalizáciu, veľkosť, a väčšinou aj počet abscesových ložísk. Vyšetrenie súčasne diagnostikuje sínusitídu, mastoiditídu a otitídu. Absces je zobrazený ako ložisko so ↓zníženou↓ denzitou (hypodenzné) v centre a presýtenou prstencovou membránou.
Ešte presnejšie zobrazenie abscesu prináša MRI vyšetrenie Pri podozrení na diagnózu je metódou voľby. Umožňuje lepšie diferencovať aj včasné štádia abscesu. Dobre odlišuje mozgový edém od priľahlého tkaniva. Je využívaná aj pri stereotaktickej aspirácii ložiska. Mikrobiologické vyšetrenie aspirátu má zásadný význam.
Lumbálna punkcia je kontraindikovaná !
Terapia
- Excízia, drenáž alebo aspirácia
- ATB
- Antikonvulzíva
- Antiedematózna terapia
Antibiotická terapia musí byť zahájená čo najskôr. Podávajú sa empiricky cefalosporíny III. generácie u novorodencoch v kombinácii s ampicilínom. Odporúčaná dĺžka terapie – 4 až 8 týždňov. Ak má absces už vytvorenú membránu, tak je liečba chirurgická – excízia, drenáž, aspirácia.
Zdroj: Zdroje a literatúra