Nozokomiálna infekcia je každá infekcia exogénneho alebo endogénneho pôvodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s pobytom osôb v zdravotníckom zariadení. Za nozokomiálnu nákazu sa považuje nákaza, ktorá sa prejavila po určitom časovom pobyte (aspoň 72h) v nemocnici, ale aj po jej opustení. Infekcia prítomná v čase prijatia do zariadenia môže byť tiež považovaná za nozokomiálnu, avšak musí existovať epidemiologické prepojenie s predchádzajúcou hospitalizáciou. V súčasné platné metodické opatrenia ukladá povinnosť nozokomiálne infekcie hlásiť.
Tieto infekcie môžu byť dokonca špecifické aj pre určitý typ oddelenia (neurologické, novorodenecké, ortopedické). Vyznačujú sa špecifickým šírením, často vysokou odolnosťou pôvodcu, odlišnými prístupmi k predchádzaniu a liečbe oproti mimonemocničným nákazam. Ich výskyt ovplyvňuje úroveň asepsy, sterilizácie a dezinfekcie, úroveň dodržiavania protiepidemického režimu a úroveň prevádzky zariadenia (materiálne a personálne vybavenie s jeho odbornosťou).
Nozokomiálne nákazy (NN) z hľadiska epidemiológie (výskytu) rozdeľujeme na nákazy:
- nešpecifické NN – sú infekcie, ktoré sa bežne vyskytujú aj mimo zdravotníckeho zariadenia, do ktorého boli prenesené (chrípka, salmonelóza). Ich liečba väčšinou nie je problematická, pretože ich etiologickým pôvodcom sú spravidla mikrobiálne kmene citlivé na antibiotiká.
- špecifické NN – vznikajú v nemocničnom prostredí ako dôsledok diagnostických a terapeutických výkonov u hospitalizovaného pacienta.
Spôsoby šírenia:
- Inokulácia
- Implantácia
- Respiračná cesta
- Alimentárna cesta
NN podľa pôvodu rozdeľujeme na:
- exogénne NN – pochádzajú z vonkajšieho prostredia (mimo pacienta) a vznikajú zanesením pôvodcu do organizmu jedinca.
- endogénne NN – sú spôsobené vlastnou mikrobiálnou flórou pacienta a to zavlečením infekčného pôvodcu z kolonizovaného orgánu či slizničného povrchu do okolitých tkanív či do iného orgánu alebo vzniká manifestáciou infekcie po celkovom oslabení organizmu.
NN podľa klinického prejavu rozdeľujeme na infekcie:
- močového traktu
- v mieste chirurgického výkonu (ranové)
- dýchacích ciest
- krvného systému (sepsa)
- kože a slizníc
- gastrointestinálneho traktu
Etiológia
- baktérie, vrátane ricketsií a chlamýdií
- vírusy
- prvoky
- huby
Prenos
- krv
- hnis
- hlien
- likvor
- spútum
- sliny
- žalúdočná šťava
- žlč
- moč
- stolica
- vaginálny sekrét
- spojivkový sekrét
Prameň nákazy
- zdravotnícky personál (lekári, sestry, ošetrovateľky, pomocný personál)
- operačná sála
- pacienti (preložení z iného oddelenia, pacienti s polytraumami, dlhodobo hospitalizovaní a pacienti s chronickými chorobami)
- návštevníci
Prenos pôvodcu
Prenos pôvodcu NN sa rozumie prenos infekčného agens zo zdroja nákazy na vnímavého hostiteľa. Bránou vstupu infekčného agens môže byť porušená koža, sliznice respiračného a tráviaceho traktu, spojovky a urogenitálny trakt.
- Priamy prenos – dochádza k nemu kontaktom (dotyk, bozk, sexuálny styk, kontakt prostredníctvom rúk zdravotníckeho personálu, kvapôčkovou infekciou pri smrkaní, kašľaní, hovorení, alebo aj alimentárnou cestou).
- Nepriamy prenos – charakteristická je neprítomnosť zdroja nákazy pri prenose infekčného agens na vnímavý organizmus. Možnosť tohto prenosu záleží od schopnosti mikroorganizmu prežiť dostatočne dlhú dobu mimo tela hostiteľa a na existencii vhodného prostriedku (vehikula), s ktorého pomocou sa uskutoční prenos na vnímavého jedinca.
Nepriamy prenos je sprostredkovaný:
- kontaminovanými predmetmi a diagnostickými liečebnými pomôckami
- kontaminovanými biologickými produktmi a liekmi
- kontaminovanou bielizňou
- kontaminovaným vzduchom, buď vo forme kvapiek, alebo prachových častíc
- kontaminovanou potravou, vodou
- biologickými vektormi ako sú muchy, komáre, mravce
Nozokomiálne nákazy vážne komplikujú priebeh pôvodnej choroby, predlžujú dobu hospitalizácie a tým zvyšujú finančné náklady na liečenie.
Zdroj: Zdroje a literatúra