Metastatické poškodenie kostí je najčastejšou malignitou v rámci ortopédie. Odhaduje sa, že 50 – 80% onkologických pacientov má v dobe úmrtia kostnú metastázu. Riadna ortopedická starostlivosť je kľúčová a mnohým pacientom môže výrazne znížiť bolesti a zachovať sebestačnosť.

Pokiaľ je u pacienta s už diagnostikovaným zhubným nádorom zistená kostná lézia, tak s najväčšou pravdepodobnosťou ide o metastázu. Pokiaľ sa u pacientov starších 40 rokov bez onkologickej diagnózy novo zistí kostná lézia s agresívnym prejavom, ide taktiež o MTS alebo mnohopočetný myelóm. Skórovací systém podľa Mirelsa hodnotí riziko vzniku patologickej fraktúry, založený na umiestnení, veľkosti a povahe lézie rovnako tak ako na bolesti.

Nádory svalov sú mezenchýmalného pôvodu, tzn. že ich zvyčajná štruktúra je bez zrejmého rozdielu medzi parenchýmom a stromou. Ohraničenie od okolia býva neostré a to aj pri benígnych tumoroch. Klasifikácia tumorov vychádza z typu svalových vlákien, teda buď priečne pruhované svaly, alebo svaly hladké.
Rhabdomyóm je relatívne vzácne sa vyskytujúci tumor. Ide o benígny nádor z mezenchýmu, konkrétne s priečne pruhovaného svalstva. Podľa lokalizácie sa tumor delí na kardiálny – v srdci, a extrakardiálny – mäkké tkanivá, najmä hlava a krk.
Rhabdomyosarkóm je malígny nádor vychádzajúci z priečne pruhovaného svalstva. Ide o najčastejší malígny mezenchymálny nádor u detí. Najčastejšie postihuje hlavu a krk 35%, následne trup a končatiny 35% a urogenitálny systém 30%. Nádor má výraznú tendenciu vytvárať lokálne recidívy.
Leiomyómy sú nezhubné nádory vychádzajúce z hladkého svalstva. Najčastejším miestom vzniku je maternica (myómy uteru), ďalej je to pažerák a tenké črevo. Leiomyómy majú minimálne riziko malignizácie, a zmena na leiomyosarkóm je takmer raritná.
Leiomyosarkóm je malígny nádor vychádzajúci z buniek hladkej svaloviny. Ide o pomerne vzácne nádory, najčastejšie vznikajú v končetinách, retroperitoneu, v GIT a v ženských pohlavných orgánoch. Tieto sarkómy sú nádormi vyššieho veku. Celkové 5-ročné prežívanie sa pohybuje okolo 50%.
Liečba sarkómov je multimodálna. Skladá sa z liečby chirurgickej, v indikovaných prípadoch doplnenú o rádioterapiu a chemoterapiu. U väčšiny sarkómov je dobre naplánované a radikálne chirurgické riešenie zásadné v liečbe. Chemoterapia sa často používa, keď sa sarkóm už rozšíril. Býva kombinovaná s chirurgickým zákrokom alebo rádioterapiou. Rádioterapia má za ciel zničiť nádorové bunky.

Primárne nádory kostí sú zriedkavé predstavujú približne 0,2 % zo všetkých malignít s incidenciou menej ako 1 % na 100 000 obyvateľov. Výskyt týchto nádorov má s ohľadom na vek bimodálnu distribúciu s vrcholom v dospievaní a menším vrcholom vo veku okolo 60 rokov. Ďalšou charakteristickou vlastnosťou je, že každý z týchto nádorov má svoj predilekčný vek, svoje predilekčné miesto a uprednostnenie pohlavia, čo je dôležitou pomôckou v diferenciálnej diagnóze. Určovanie biologických vlastností nádoru, a to histologickej typizácie (typing), stupňa diferenciácie (grading) a anatomického rozsahu (staging) v onkológii je mimoriadne dôležité. Systém TumorNodusMetastasis (TNM) úspešne aplikovaný na epitelové nádory, pri hodnotení nádorov kostí má určité limity podmienené skutočnosťou, že sarkómy menej často metastázujú do lymfatických uzlín.