Skeletálna trakcia je považovaná za dočasnú fixáciu pri liečbe zlomenín s tendenciou ku kontrakcii úlomkov (napríklad u polytramatizovaných). Jedná sa o dynamickú kontinuálnu repozíciu, nie o imobilizáciu v užšom slova zmysle. Kirschnerové dráty (K-dráty), výnimočne Steinmanové klince, sa zavádzajú do kondylu femuru, do tuberositas tibiae alebo do kalkanea. Extenčný ťah musí byť účinný, osovo korektný a presne vyvážený, aby nedochádzalo k distrakcii úlomkov.
Metóda je dnes využívaná menej, častokrát nahradená naložením vonkajšieho fixátoru.
Zdroj: Zdroje a literatúra