Epidurálny hematóm = krvácanie medzi lamina interna (kalvou) a dura mater.
Etiopatogenéza
- Poškodenie arteria meningea media
- Poškodenie vetvy a.meningea media
- Poškodenie venóznych kanálov v kosti pri frakture
- Poškodenie sinus durae matris
Arteriálne krvácanie oddeľuje dura mater od kosti a spôsobuje ďalšie, výraznejšie krvácanie z vytrhnutých malých premosťujúcich žíl smerujúcich z dura mater do kosti. Hematóm sa rýchlo zväčšuje a stláča mozgovú kôru. Epidurálny hematóm môže pochádzať aj z poškodených venóznych kanálov v kosti v mieste zlomeniny, alebo z poškodených veľkých durálnych venóznych sínusov. Venózny tlak je nízky, takže hematóm sa formuje až pri impresívnej zlomenine, ktorá odlučuje dura mater od kosti a necháva tam priestor, kde sa môže hematóm formovať.
Klinický obraz
- Krátke bezvedomie
- Rozšírenie homolaterálnej zrenice (mydriáza)
- Kontralaterálna hemiparéza
- Kóma, decerebrácia, fixované a dilatované zrenice (progresia ochorenia)
Klasický priebeh poúrazového epidurálneho hematómu je charakterizovaný krátkym bezvedomím, po ktorom pacient prichádza k vedomiu – lucídny interval, počas ktorého nie sú prítomné žiadne príznaky.
Zväčšovaním hematómu sa zväčšuje aj útlak na mozgové hemisféry. Časom sa mediálne časti temporálneho laloka pretláčajú cez okraj teritória a spôsobujú kompresiu nervus oculomotorius s následným rozšírením homolaterálnej zrenice.
Súčasná kompresia pedunculus cerebri spôsobuje kontralaterálnu hemiparézu.
Diagnostika
- CT vyšetrenie – bikonvexné ložisko so ↑zvýšenou↑ denzitou pri kalve (často pri mieste fraktúry)
Každý pacient s anamnézou úrazu hlavy s bezvedomím by mal mať CT vyšetrenie.
Terapia
Liečba závisí od rozsahu krvácajúceho ložiska a hlavne od zdroja krvácania. Venózne poranenie je možné liečit konzervatívne s opakovaným kontrolným CT vyšetrením hlavy. V prípade arteriálneho poranenia je nutná urgentná krániotómia s odstránením a ošetrením zdroja krvácania. Často je potrebné fixovať dura mater k periostu kalvy.
Zdroj: Zdroje a literatúra