Aneuryzma brušnej aorty

Aneuryzma je označenie lokalizovaného rozšírenia tepny presahujúci viac ako 50% predpokladaného priemeru tepny v danej úrovni. Ektázia je rozšírenie tepny, ktoré nedosahuje viac ako 50% priemeru. Priemer tepny je ovplyvnený vekom, pohlavím, celkovým vzrastom a inými faktormi. Pokiaľ rozšírenie tepny postihuje celú jej dĺžku, nie teda segment cievy, ide o tzv. arteriomegáliu.

Aneuryzmou aorty (AA) označujeme lokalizované rozšírenie:
  • hrudnej aorty (ThAA) na 4 cm a viac
  • brušnej aorty (AAA) na 3 cm a viac

Klasifikácia

Patogenetické rozdelenie AA:

  1. Kongenitálna AA
    • Marfanov syndróm
    • Ehlers-Danlosov syndróm
    • Idiopatická nekróza medie
    • Loeys-Dietzov syndróm
    • Aneurymo-osteoartritický syndróm
    • Turnerov syndróm
  2. Získaná AA
    • Ateroskleróza
    • Vaskulitídy
    • Posttraumatická AA
    • Postenotická AA
    • Postpunkčná AA
    • Embolicko-septická AA
Loeys-Dietzov syndrom je AD dedičné ochorenie, mutácia génu pre receptor transformujúci rastový faktor b (TGFBR1 a 2)

Aneuryzma brušnej aorty

Aneuryzma abdominálnej aorty (AAA) je najčastejšou tepnovou aneuryzmou vôbec a vzhľadom k vysokému potenciálu pre rupturu je aj závažným zdravotníckym problémom. Ruptura AAA je 15. najčastejšia príčina úmrtia v západnom svete.

Schématicky znázornená aneuryzma abdominálnej aorty

Etiopatogenéza

Ide o ochorenie typické pre fajčiarov vyššieho veku. Fajčenie samo o sebe zvyšuje riziko výskytu AA > 4cm 5-násobne a toto riziko sa signifikantne zvyšuje s počtom rokov aktívneho fajčenia. Ide taktiež o najsilnejší faktor progresie veľkosti.

Výskyt AAA v populácii zvyšuje prítomnosť niektorých rizikových faktorov:
  • Vek
  • Mužské pohlavie
  • Pozitívna rodinná anamnéza
  • Fajčenie
  • Arteriálna hypertenzia
  • Zvýšená hladina cholesterolu
  • Ischemická choroba dolných končatín
  • Ischemická choroba srdca

Proces vzniku aneuryzmy je komplexný, všeobecne degeneratívny. Zmeny v štruktúre a pomeroch proteínoch, ktoré sú súčasťou extracelulárnej matrix (elastín a kolagén). Obsah elastínu, ktorý zodpovedá za pružnosť steny aorty, klesá od proximálnych hrudných partii k distálnym infrarenálnym úsekom. Kolagén tvorí pevnú sieť v stene aorty, ktorá chráni stenu pred rupturou.
Obecne možno tvrdiť, že zmeny v kvalite či kvantite elastínu spolupôsobí pri formovaní vaku aneuryzmy a zmeny v kvalite či v kvantite kolagénu ovplyvňujú riziko ruptury aneuryzmy. Na zmenách v štruktúre aortálnej steny u pacientov s AA sa pravdepodobne podieľa zvýšená aktivita matrixových proteolytických enzýmov, najmä metaloproteáz (MMP-9). Niektoré štúdie popisujú až 3x vyššiu aktivitu MMP-9 v stene aorty u pacientov s AA.

U 15-20% pacientov je možné zistiť výskyt v rodinnej anamnéze, takže genetická predispozícia sa rovnako uplatňuje pri vzniku ochorenia. Degeneratívne postihnutie aorty pôsobí pri 90% prípadoch. Medzi ďalšie príčiny patria niektoré vrodené ochorenia spojiva (Marfanov syndróm, Ehlers-Danlosov syndróm), cystická nekróza tunica media, infekcie, pseudoaneuryzmy v anastomózach po cievnych rekonštrukciách.

Klinický obraz

  • Bolesť brucha
  • Ischémia orgánov
  • Ischémia končatín
  • Tlak na okolité orgány

Bolesti vznikajú pri symptomatickej AA, a charakteristická je bolesť v okolí pupku s propagáciou do inguinálnej oblasti.

Diagnostika

  • Klinické vyšetrenie – palpačne pulzujúca rezistencia v bruchu
  • USG vyšetrenie
  • CT angiografia

Základom diagnostiky je správne odobraná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie. Z anamnestických údajov je potrebné zistiť rodinný výskyt AA. Ďalej je to prítomnosť rizikových faktorov (fajčenie, hypertenzia, hyperlipidémia) a výskyt poranení brucha či hrudníku v minulosti.

Na USG vyšetrení nález rozšírenej brušnej aorty > 3cm, väčšinou lokalizovaná infrarenálne, ev. s rozšírením do panvových artérii. CT angiografia je skôr verifikujúcim vyšetrením, a upresní lokalitu, rozsah a tvar aneuryzmy.

CT vyšetrenie umožní zistiť:
  • vzťah k renálnym artériam, čo je potrebné pri rozhodovaní o možnosti endovaskulárnej liečby,
  • prítomnosť nástenného trombu vo vaku AA,
  • postranné vetvy odstupujúce z vaku AA – môžu po zavedení stentgraftu retrográdne plniť vak aneuryzmy (endoleak II. typu)
  • Distálne ohraničenie smerom k panvovým artériam
  • prítomnosť aktívneho krvácania a či je prítomná voľná tekutina v okolí (známka difúzneho presakovania stenou) a odhalí teda hroziacu rupturu

Terapia

  1. Konzervatívna liečba – priemer aorty < 5cm
    • Minimalizácia kardiovaskulárnych rizikových faktorov
    • Antihypertenzná terapia
  2. Chirurgická liečba – priemer aorty > 5 – 5,5cm
  3. Endovaskulárna liečba

Významný nárast veľkosti AAA, ktorý by mal viesť k zmene v stratégii liečby je zväčšenie o > 1cm za rok!

Rozhodnutie medzi pravidelným sledovaním pacienta s asymptomatickou AA a plánovaným preventívnym výkonom je vždy náročné a musí sa zohľadniť rad faktorov:

  • aké je riziko ruptury AA v prípade sledovania?
  • akým rizikom je zaťažený prípadný chirurgický výkon / endovaskulárny výkon?
  • aké je dlhé predpokladané prežívanie pacienta s AA a či je ovplyvnené inými chorobami?
  • aké sú preferencie samotného pacienta?
  • aké je vlastné riziko ruptury, ktoré je ovplyvnené priemerom vaku AA a súčasne aj rýchlosťou zväčšovania vaku?
Veľkosť aneuryzmy brušnej aorty Ročné riziko ruptury
AAA veľkosti < 4 cm < 1%
AAA veľkosti 4 – 5 cm 0,5 – 5%
AAA veľkosti 5 – 6 cm 3 – 15%
AAA veľkosti 6 – 7 cm 10 – 20%
AAA veľkosti 7 – 8 cm 20 – 40%
AAA veľkosti > 8 cm 30 – 50%

chirurgickej liečbe sú pacienti indikovaní pri rozmere vaku aneuryzmy u mužov > 5,5cmu žien > 5cm. Klasická chirurgická liečba spočíva v resekcii vaku a implantácii umelej cievnej náhrady – aorto-biiliakálny Y bypass.

Endovaskulárna liečba vyradí vak AAA endovaskulárne zavedeným stentgraftom. Ide o plnohodnotnú alternatívu chirurgických výkonov.

Zdroj: Zdroje a literatúra