Jedná sa o poruchy spojené s operačným výkonom. Chirurgický výkon spôsobuje poškodenie buniek, prerušenie nervov a ciev. Výskyt pooperačných komplikácii závisí od rozsahu chirurgického výkonu, dobe trvania výkonu a od kontaminácie operačného poľa. Faktorom je aj typ anestézie, krvné straty a tiež faktory zo strany pacienta, ako je vek, výživa a iné súčasne sa vyskytujúce ochorenia, odolnosť a vnímavosť organizmu. Tieto faktory rozhodujú o priebehu a závažnosti pooperačných komplikácii.
Klinický obraz
Medzi lokálne prejavy pooperačných komplikácii patrí:
- Prekrvenie – začervenanie
- Transudácia z rany
- Leukocytóza v krvnom obraze
- Edém
Medzi celkové prejavy pooperačných komplikácii patrí:
- Bolesť
- Zvýšená dychová frekvencia a pulz
- Nechutenstvo, nauzea, zvracanie a smäd
- Pokles krvného tlaku
- Zástava odchodu plynov a stolice
- Oligúria až anúria
Uvedené lokálne aj celkové prejavy pooperačných komplikácii zvyknú počas niekoľkých dní spontánne vymiznúť. Po väčších a závažnejších operačných výkonoch spojených s veľkými stratami krvi majú pooperačné komplikácie ťažší priebeh až pooperačný šokový stav.
Komplikácie rany
Dehiscencia rany
Pri dehiscencii rany dochádza k prerezaniu stehov cez fasciu a rozostúpeniu okrajov rany. Ak kožné stehy zostávajú zachované, dochádza k sekrécii serosanguinolentnej tekutiny z rany, často následuje disrupcia s vyklenutím črevným kľučiek (eventrácia).
Medzi príčiny dehiscencie rany patria:
- poruchy metabolizmu kolagénu (malnutrícia, kortikosteroidy alebo infekcia)
- technické chyby (príliš husto a tuho našité stehy)
- hypoxia, ischémia
- mechanické sily (kašeľ, napínanie na vracanie, ascites)
Krvácanie rany
Prejavuje sa krátko po operačnom výkone a pochádza z drobných ciev na koži alebo v podkožnom tuku. NA zastavenie krvácania sa používa kompresia rany elastickým obväzom alebo bandážou.
Hematóm
Pri kolekcii krvi počas krvácania vznikne hematóm, väčšinou palpovateľný a prominújuci nad niveau kože. Veľké hematómy môžu mať za následok aj pokles hemoglobínu.
Seróm
Nahromadenie seróznej tekutiny počas niekoľkých dní. Prevenciou je zavedenie drenáže do oblasti rany. Podkožná kolekcia tekutiny sa dá predísť použitím Redonovho drénu. V brušnej dutine sa využívajú Tygonové drény. Ak sa počas operácie nezavedie drén a dôjde ku kolekcii tekutiny a k tvorbe serómu, je možné retinovanú tekutinu odsať punkciou. Pri dlhodobom výdaji a kolekcii je alternatívou použitie Talokovho prášku, ktorý zmierni proces secernácie v mieste rany, ale len povrchovej. Neodporúča sa aplikovať do telových dutín, pretože môže spôsobiť tvorbu zrastov (adhézii).
Infekcia rany
Príčinou infekcie je kontaminácia baktériami operačnej rany počas operácie alebo v prvých dňoch od operácie. Vyvolávajúci agens býva najčastejšie Staphylococcus aureus alebo G- paličky (ale aj Klebsiella, Enterococcus, Enterobacter, Morganela morgani, Pseudomonas aerigunosa a iné).
Pre infekciu rany sú príznaky ako:
- teplota
- edém
- bolesť
- začervenanie kože
Príznaky sa objavujú väčšinou 5. deň po operácii, výnimku tvorí infekcia spôsobená ß-hemolytickými streptokokmi a Clostridium perfringens, ktoré spôsobujú toxémiu s prejavmi už prvých 24 hodín po operácii.
Komplikácie respiračného systému
Atelektáza (kolaps pľúc)
Kolaps a atelektáza pľúc vyjadrujú rovnaký stav, teda nevzdušnosť pľúcneho tkaniva. Pojem atelektáza je vyhradený skôr pre novorodencov (ich pľúca neboli nikdy rozvinuté). Kolaps je termín vyhradený pre sekundárnu nevzdušnosť pľúc (pľúca už boli rozvinuté, ale sekundárne sa stali nevzdušné).
Medzi príčiny kolapsu pľúc patrí:
- Obštrukčný kolaps – stenóza až obštrukcia bronchov s nasledujúcou resorpciou vzduchu prítomného za obštrukciou
- Cudzie teleso
- Nahromadenie sekrétu
- Krvné koagulum – pri nedostatočnej hemostáze počas operácie
- Kompresia z vonkajšieho prostredia – drén v hrudníku, kompresia hákmi pri operácii
- Kompresívny kolaps – vytlačenie vzduchu z pľúcneho tkaniva v súvislosti s patologickým obsahom v pleurálnej dutine
- tekutina
- krv
- vzduch
Pri odstránení príčiny v krátkej dobe od vzniku, dôjde k opätovnému rovinutiu kolabovaných pľúc, ale pri dlho trvajúcom kolapse dôjde k strate dýchacej plochy – tzv. splenizácia pľúc (pľúcny parenchým začne byť červeno fialový s konzistenciou podobnou slezine).
Tento stav neskôr vedie ku:
- Zvýšenej náchylnosti k infekcii – dystelektatická pneumónia
- Sekundárnym bronchiektáziam
Pneumónia
Pneumónia – zápal pľúc vzniká pri bakteriálnej infekcii a môže súvisieť s aspiráciou žalúdočného obsahu. Objavuje sa okolo 3. dňa od operácie.
Medzi prejavy pneumónie patrí:
- Vysoká teplota, kašeľ, dyspnoe
- Tachykardia a tachypnoe
- Elevácia zápalových parametrov (CRP, Leu, PCT)
- Auskultačne oslabené dýchanie, ev. trubicové dýchanie, chrôpky alebo krepitus
ARDS
ARDS býva často komplikáciou popálenín, sepsy alebo ťažkej pankreatitídy. Mechanizmom vzniku je endotoxémia z baktérii z GIT. Endotoxín pôsobí na leukocyty, ktoré migrujú v krvi, následne sú vychytávanie v pľúcach, kde vytvárajú konglomeráty. Leukocyty vylučujú látky, ktoré poškodia stenu kapilár s následným únikom plazmy do pľúcneho interstícia a vzniká pľúcny edém, ktorý zväčšuje vzdialenosť medzi alveolom a kapilárou a teda predlžuje čas výmeny dýchacich plynov. Výsledok je návrat neokysličenej krvi do ľavých oddielov srdca a prenos tejto krvi do cirkulácie za vzniku hypoxémie.
Komplikácie kardiovaskulárneho systému
Medzi komplikácie z hľadiska KVS patrí zástava srca alebo infarkt myokardu.
Medzi príznaky zlyhania srdca patrí:
- Dyspnoe a tachypnoe (prejav pľúcneho edému)
- Centrálna cyanóza
- Kongescia v systémovej cirkulácii
- Zvýšená náplň vo vena jugularis
- Hepatojugulárny reflux
- Hepatomegália
- Edém DK
- Pleurálny výpotok, ascites
Komplikácie uropoetického systému
Retencia moču
K retencii možu prispieva celková anestéza, účinok analgetík, prípadne hyperplázia prostaty v anamnéze. Retencia môže vzniknúť aj pri perioperačom poranení močových ciest (močovod, močový mechúr, uretra).
Infekcia močových ciest
Infekcie sa častejšie vyskytujú u pacientov so zavedeným permanentným močovým katétrom. Preto je dôležité čo najskôr (ak to klinický stav dovolí) močový katéter extrahovať a nechať pacienta, aby močil sám, najmä ak je mobilný.
Medzi prejavy infekcie močových ciest patrí:
- Teplota
- Polakizúria s dyzúriou (pálenie, rezanie pri močení)
- Slabosť, nechutenstvo a nauzea
Renálna insuficiencia
Renálnej insuficiencii je možné predísť dostatočnými náhradami cirkulujúceho objemu infúziami. Ak má pacient zavedené drény a spontánne moči, je potrebné sledovať výdaj tekutín (moč, drény + potencie). Preto je dobré v pooperačnom období dopĺňať tekutiny – aspoň 3 000 ml / deň, aby pacient nebol v negatívnej tekutinovej bilancii (ale ani nie vo výraznej pozitívnej bilancii, netreba ho “preliať”).
Vhodné je sledovať hodnoty kreatinínu a urey v sére.
Komplikácie gastrointestinálneho systému
Gastroplégia
Gastroplégia je porucha spojená s vyprázdňovaním žalúdka. Pacient má zástavu pasáže potravy žalúdkom a vo väčšine prípadov zvracia plégicky obsah. Je vhodné zaviesť nazogastrickú sodnu, ktorou sa dá pacient vyživovať, ale rovnako sa dá aj odvádzať stagnujúci obsah zo žalúdka. Dôležité je sledovať výdaj – charakter a objem.
Paralytický ileus
Črevná nepriechodnosť môže nastať v ktoromkoľvek úseku čreva. Príznakom je bolesť brucha, zvracanie, narastajúci objem brucha, meteorizmus, zástava odchodu plynov a stolice a najmä oslabená až vymiznutá črevná peristaltika. Pri paralytickom ileu je pacient v relatívne dobrom stave (tlakovo stabilizovaný, kardiopulmonálne kompenzovaný, s normálnou telesnou teplotou).
Nešpecifické komplikácie
Psychické prejavy
Príčinou psychických problémom býva spánková deprivácia, intenzívna dlhotrvajúca bolesť, cudzie prostrenie, izolácia a dlhodobá hospitalizácia.
Prejavuje sa agitáciou, zmätenosťou a často agresivitou. Príznaky väčšinou spontánne odozneju po zlepšení stavu, prípade pri blížiacom sa prepustení do domácej starostlivosti. Vždy je vhodné pacientom ponuknúť psychologické, ev. psychiatrické konziliárne vyšetrenie.
Dekubity
Príčinou vzniku dekubitov je dlhodobý tlak na predilečné miesta u pacientov dlhodobo pripútaných k lôžku. Včasná rehabilitácia a ľahká telesná aktivita v pooperačnom období je významnou prevenciou vzniku dekubitov. Je potrebné pacienta včasne mobilizovať a meniť polohu aspoň každé 2 hodiny.
Zdroj: Zdroje a literatúra