Glenohumerálna luxácia patrí medzi najčastejšie luxácie a tvorí až 80% všetkých luxácii. Hlavným dôvodom je nepomer medzi veľkou hlavicou humeru a relatívne malou jamkou. Stabilitu ramenného kĺbu zabezpečujú statické a dynamické stabilizátory. K luxácii dochádza pri páde na natiahnutú končatinu v spojení s abdukciou a vonkajšou rotáciou ramena.
Statické stabilizátory:
- labrum
- kĺbové puzdro
- väzy ramenného kĺbu – ligamentum transversum humeri a ligamentum coracohumerale
Dynamické stabilizátory:
- m. deltoideus
- svaly rotátorovej manžety – m. supraspinatus, m. infraspinatus, m. teres minor, m. subscapularis
- šľacha dlhej hlavy m. biceps brachii – tendo capitis longi musculi bicipitis brachii
Klasifikácia
Rozdelenie luxácie ramena podľa etiológie:
- Akútna traumatická luxácia – prvá luxácia, kde je jasne definovaný úrazový dej
- Reluxácia – druhá luxácia s jasným úrazovým mechanizmom
- Recidivujúca luxácia – opakovaná luxácia na podklade defektu stabilizátorov ramenného kĺbu
- Habituálna luxácia – luxácia na podklade vrodených chýb (dysplázia glenoidu) alebo pri systémových ochoreniach
Rozdelenie luxácie ramena podľa smeru dislokácie hlavice:
- Predná luxácia – najčastejšia (90 – 95%)
- Extra-korakoidálna
- Sub-korakoidálna
- Intra-korakoidálna
- Subklavikulárna
- Zadná luxácia – menej častá (3 – 5%), často môže byť prehliadnutá
- Subakromiálna
- Subspinálna
- Dolná luxácia – vzácny typ, končatina je elevovaná, dislokovanú hlavicu je možné nahmatať v oblasti axilárnej jamky (axilárna luxácia)
- Horná luxácia – vzácny typ, hlavica je dislokovaná proximálne, luxácia je spojená so zlomeninou akromia, vonkajšieho okraja kľúčnej kosti, korakoidu alebo separáciou v akromioklavikulárnom skĺbení
Diagnostika
- Klinické vyšetrenie + anamnéza
- zmena kontúry
- končatina je abdukcii a vonkajšej rotácii
- palpačne prázdna glenoidálna jamka
- obmedzený rozsah pohybu
- RTG vyšetrenie
- CT vyšetrenie
V klinickom náleze typická anamnéza, pohľadom viditeľná zmena kontúry ramenného kĺbu, končatina je zvyčajne v ľahké abdukcii a vonkajšej rotácii, palpačne je hmatná prázdna jamka ramenného kĺbu. Pohyb v kĺbe je obmedzený s ľahkým pérovým blokom. Pri zadnej luxácii nie je možne spraviť vonkajšiu rotáciu končatiny. Súčasťou klinického vyšetrenia je kontrola hybnosti a prekrvenia periférie končatiny pred aj po repozícii !
RTG vyšetrenie musí byť spravené pred každou repozíciou pre vylúčenie pridružených skeletálnych poranení. Stačí bežný snímok v predozadnej projekcii (AP).
V nejasných prípadoch je vhodne doplniť CT vyšetrenie k diagnostike defektov hlavice humeru (Hill-Sachsov defekt)
Terapia

- Konzervatívna liečba – zavretá repozícia a fixácia na 1 – 2 týždne v Dessault ortéze
- Repozícia podľa Hippokrata – ťah v pozdĺžnej osy končatiny, do axilárnej jamky založíť pätu alebo päsť
- Repozícia podľa Kochera – končatinu šetrne rotovať von, potom addukcia a vnútorná rotácia (riziko iatrogénnej zlomeniny !)
- Repozíca podľa Artla – pacient sedí bokom na okraji stoličky, končatina je zvesená cez operadlo, repozícia pozdĺžnym ťahom v dlhej osy
- Repozícia podľa Milcha – repozícia v pronačnej polohe, pacient leží na bruchu, lakeť je vo flexii a ťahom za predlaktie
- Chirurgická liečba – primárne nereponovateľné luxácie, pri cievnom poranení alebo pri odlomení jamky či väzivovej nestabilite
Zavretá repozícia by sa mala vykonať čo najskôr od úrazu. V závislosti od typu poranenia, veku, spolupráci pacienta je možné jo vykonať aj bez celkovej anestézy len v analgézii alebo analgosedácii.
Po každej repozícii je potrebný kontrolný RTG snímok !
Súčasne kontrolné vyšetrenie periférie končatiny!
Komplikácie
- Zlomeniny proximálneho humeru
- Ruptura rotátorovej manžety
- Poranenie nervov
- Poranenie ciev
- Recidivujúce luxácie
Rehabilitácia
Šetrná rehabilitácia ramenného kĺbu by mala začať po odoznení pooperačných bolestí 2. – 3. deň po osteosyntéze. Prvé 3 – 4 týždne je vhodné umiestniť končatinu do závesu. S intezívnou aktívnou rehabilitáciou je možné začať 6 – 8 týždňov od operácie.
Zdroj: Zdroje a literatúra