Pľúcna hernia na vrodenom podklade je relatívne zriedkavá (20% prípadov), väčšinou je však získaná a vzniká po traume hrudníka alebo ako komplikácia po thorakotómii. Môže sa nachádzať na ktorejkoľvek časti zakrivenia rebier. Podkladom pre vznik vrodenej pľúcnej hernie je chýbanie časti jedného alebo viacerých rebier. V tomto mieste nie je vyvinutá ani fascia endothoracica, ev. prítomná je, ale je do značnej miery hypoplastická. Svalstvo hrudníka nemusí byť narušené.
Etiopatogenéza
Väčšina prípadov je výsledkom poranenia hrudníka (penetrujúceho či tupého) alebo v dôsledku predchádzajúceho operačného výkonu s neadekvátnym uzáverom hrudnej steny. Traumatické hernie sa môžu objaviť ihneď po poranení alebo môžu vznikať po rokoch.
Zvýšené riziko vzniku hernie je u pacientov, ktorí majú chronicky zvýšený vnútrohrudný tlak (morbídna obezita, chronická obštrukčná choroba pľúc v terminálnom štádiu). Medzi ďalšie rizikové faktory vzniku patrí slabosť tkaniva alebo zlé hojenie po thorakotómii z podvýživy, pri užívaní kortikosteroidov, ako následok diabetu alebo iných komorbidít.
Klasifikácia
Klasifikácia podľa Morel-Lavallée :
1. podľa etiológie:
- Vrodená pľúcna hernia
- Získaná pľúcna hernia
- Spontánna hernia
- Postraumatická hernia
- Pozápalová hernia
- Iatrogénna hernia – thorakotómia
2. podľa anatómie:
- Cervikálne pľúcne hernie (35%)
- Protrúzia pľúc cez oblasti hornej hrudnej apertury medzi m. scalenus anterior a m. sternocleidomastoideus
- U pacientov s emfyzematózne postihnutými pľúcami a slabou hypoplastickou suprapleurálnou fasciou (Sibsonova fascia)
- Medzirebrové pľúcne hernie (60 – 80%)
- V dôsledku oslabenia hrudnej steny alebo abnormálne zvýšeného vnútrohrudného tlaku
- vzpierači, dychové hudobné nástroje
- morbídna obezita, CHOCHP
- V dôsledku oslabenia hrudnej steny alebo abnormálne zvýšeného vnútrohrudného tlaku
- Diafragmatické pľúcne hernie (extrakne ojedinelé)
- Mediastinálne pľúcne hernie (ojedinelé)
Klasifikácia podľa rozsahu hernie a nutnosti jej rekonštrukcie:
- Typ I
- malé hernie, ktoré zahŕňajú iba parietálnu pleuru a neovplyvňujú samotný pľúcny parenchým
- zvyčajne asymptomatické a môžu sa objaviť náhodne pri zobrazovacích vyšetreniach
- Typ II
- hernie, ktoré zahŕňajú parietálnu pleuru aj pľúcne tkanivo
- môžu spôsobiť respiračné symptómy, ako je dýchavičnosť alebo kašeľ
- je vhodné zvážiť chirurgickú liečbu
- Typ III
- veľké hernie, ktoré zahŕňajú celé pľúca a zasahujú do pleurálnej dutiny
- môžu byť život ohrozujúce
- vyžadujú si urgentnú chirurgickú liečbu
- Typ IV
- hernie, ktoré sú spojené s inými zraneniami alebo komplikáciami – trauma hrudníka alebo infekcia
Diagnostika
- RTG vyšetrenie
- USG vyšetrenie
- CT vyšetrenie
- MRI vyšetrenie
RTG vyšetrenie hrudníka a počítačová tomografia sa bežne používajú na vizualizáciu hrudnej steny a identifikáciu oblastí herniácie. MRI vyšetrenie určí polohu a rozsah defektu. Spirometria môže pomôcť zmerať dýchaciu kapacitu a identifikovať akékoľvek obmedzenia v prúdení vzduchu. Diagnóza spontánnych pľúcnych hernií však môže byť náročná, pretože symptómy sú často nešpecifické a môžu byť podobné ako u iných patologických stavov.
Hrudný ultrazvuk môže byť užitočný pri diagnostike pľúcnych hernií, má tú výhodu, že je okamžite dostupný, neožaruje pacienta a je ekonomicky menej náročný v porovnaní s CT alebo MRI.
Dif. dg.: pľúcna embólia, pneumónia, malignity, lipómy, serómy, subkutánny emfyzém, bronchopleurálne fistuly, ruptúra šľachy pectoralis major, absces
Terapia
- Chirurgická liečba
Princípom liečby je spevnenie hrudnej steny podľa rozsahu defektu. Defekt sa prekrýva goratexovou záplatou. V strede je potrebné záplatu zrafovať. Záplatu treba prekryť zmobilizovaným najbližším svalom. Dôležité je vytvorenie čo najhrubšej vrstvy podkožného tuku, aby bol goratex čo najďalej od kože.
Zdroj: Zdroje a literatúra