Oproti hojeniu primárnemu (priamemu) – hojenie bez štrbiny (priamy rast osteonov), existuje hojenie sekundárne, teda nepriame hojenie so štrbinou. Tvorba svalku (callus) má niekoľko fáz: Zápalová fáza, Reparatívna fáza, Resorbčná fáza, Remodelačná fáza. Znalosti fyziológie kostného hojenia (primárne kostné hojenie bez štrbiny a sekundárne kostné hojenie s tvorbou svalku) ovplyvňujú operačné techniky osteosyntéz.

Skeletálna trakcia je považovaná za dočasnú fixáciu pri liečbe zlomenín s tendenciou ku kontrakcii úlomkov (napríklad u polytramatizovaných). Jedná sa o dynamickú kontinuálnu repozíciu, nie o imobilizáciu v užšom slova zmysle. Kirschnerové dráty (K-dráty), výnimočne Steinmanové klince, sa zavádzajú do kondylu femuru, do tuberositas tibiae alebo do kalkanea. Extenčný ťah musí byť účinný, osovo korektný a presne vyvážený, aby nedochádzalo k distrakcii úlomkov.

Komplikácie kostného hojenia sú úzko spojené s poruchou prekrvenia kostí a mäkkého obalu, preto môže byť zavretá zlomenina s rozsiahlym pomliaždením nebezpečná rovnako ako zlomenina otvorená. Operačné prístupy musia zachovať integritu mäkkých tkanív, ktoré zásobujú kostné fragment. (indirektné repozičné techniky, pemosťujúce a intramedulárne stabilizačné operačné metódy).