Derivácia moču

Derivácia moču znamená zabezpečenie odtoku moču z organizmu iným ako prirodzeným spôsobom. Medzi jednotlivé spôsoby derivácie moču patrí – nefrostómia, ureterálna stentáž, epicystostómia a katetrizácia močového mechúra transuretrálne. Nefrostómia je definovaná ako drenáž dutého systému obličky navonok. Drén prechádza z obličkovej panvičky cez parenchým a brušnú stenu. Môže byť založená počas otvoreného operačného výkonu na obličke, ale častejšie je nefrostómia prevedená technikou perkutánnej punkcie. Ureterálne stenty sú používané k zaisteniu derivácie moču močovodom alebo k jeho dlahovaniu (splintingu) po operácii. Proximálny koniec je stočený v obličkovej panvičke, distálny koniec v močovom mechúre. Tvar zakončenia stentu (pig-tail, J-stent, multicoil) brání jeho dislokácii. Epicystostómia je prevedenie drenáže moču suprapubicky zavedeným katétrom do močového mechúra. Je založená buď perkutánnou punkciou, alebo počas otvorenej operácie. 

Základy a zásady infúznej terapie

Infúzia je podanie väčšieho množstva tekutiny do organizmu pacienta inou cestou než perorálne tráviacím traktom – parenterálne. Do infúznych roztokov je možné pridávať rôzne liečivá, ktorým je touto cestou umožnený rýchly prístup do tela, bez interakcie s tráviacim traktom (chýba first pass efect).