Pleurálny výpotok (fluidotorax) je nadmerné nahromadenie tekutiny v pleurálnom priestore (norma do 15 ml). Exsudát je zápalový extravaskulárny výpotok. Má vyššiu špecifickú hmotnosť než transsudát a vyššiu koncentráciu bielkovín (>30 g/L). Vzniká v tkanivách alebo telesných dutinách. V priebehu zápalu sú kapiláry dilatované, dochádza k peristaltickej hyperémii a zvyšuje sa priepustnosť steny. RTG vyšetrenie je štandardnou zobrazovacou metódou. USG vyšetrenie ukáže kolekciu pleurálnej tekutiny, prípadne aj s priľahlým postihnutím pľúcneho parenchýmu, či hrudníkovej steny. Slúži aj na kontrolu pri cielenej punkcii.
CT vyšetrenie s veľkou presnosťou identifikuje pleurálnu tekutinu, ochorenia naliehajúce na parenchým a posúdi denzitu tekutiny, čo môže byť dôležitým faktorom plánovania ďalších postupov.

Hemothorax je prítomnosť krvi v pleurálnej dutine. Môže vzniknúť podobne ako pneumothorax – iatrogénne, úrazovo alebo spontánne. Pri objemovo väčších hemotoraxoch (>1000 ml) sa nedokáže celý obsah resorbovať, zostanú na pľúcach depozity fibrínu, ktoré sa postupne organizujú a vzniká fibrothorax. Pleurálna dutina sa drénuje trubicovým drénom. Ak krvácanie pokračuje, je potrebné pristúpiť k torakotómii. Prvotné odsatie môže byť aj 1500 ml, ak krvácanie nepokračuje, tak je dostačujúca drenáž. 

Pneumothorax je kolekcia vzduchu v pleurálnom priestore so sekundárnym kolapsom pľúc na postihnutej strane. Tenzný pneumothorax (PNO) je následkom akéhokoľvek poranenia hrudníkovej steny, parenchýmu pľúc alebo bronchiálneho stromu, ktoré ventilovým mechanizmom dovolí vnikanie voľného vzduchu do pleurálnej dutiny a zároveň bráni jeho unikaniu. Príčinou spontánneho pneumotoraxu sú trhliny subpleurálnych „blebs“ (drobné, 1 – 2 mm mechúriky, bublinky). Vznikajú najpravdepodobnejšie z prasknutých alveolov a drobné depá vzduchu ostávajú uväznené medzi membrana elastica interna a elastica externa viscerálneho listu pleury.