Femur je najväčšia kosť v ľudskom tele. K zlomeninám v oblasti tela femuru dochádza pri strižných silách na stehnovú kosť. Zlomeniny distálneho konca stehennej kosti vznikajú následkom priameho násilia na kosť (dopravný úraz). Často sa v tejto lokalizácii vyskytujú formy otvorených a viacúlomkových zlomenín. V dôsledku prenosu síl bývajú súčasne poranené bedrové kĺby aj kolenný kĺb. Periférny fragment býva odklonený dorzálne
(m. gastrocnemius) s nebezpečím poškodenia popliteálneho cievneho zväzku (a. poplitea). Diagnózu potvrdí RTG vyšetrenie. Liečba je vždy chirurgická prostredníctvom osteosyntézy, a to záleží od typu zlomeniny – intramedulárne klince alebo dlahové osteosyntézy.

Proximálny koniec femuru je tvorený hlavicou, krčkom a trochanterickým masívom. Na základe tejto anatómie sa rozdeľujú aj samotné zlomeniny. Anatomické delenie na základe priebehu lomnej línie má ako terapeutický, tak aj prognostický význam. Zlomeniny hlavice femuru sa podľa Pipkina delia na 4 podtypy. Zlomeniny krčka femuru sú rozdelené do 2 skupín – intra a extrakapsulárne. Zlomeniny trochanterov sú per-, intra- a subtrochanterické. Cieľom liečby si včasná vertikalizácia pacienta, čo umožní len chirurgický výkon.

K zlomeninám acetabula a luxácii dochádza pri vysokoenergetických úrazoch priamym nárazom na bok alebo nepriamym nárazom (dashboard injury). Diagnostika pozostáva z RTG a CT vyšetrenia. Liečba závisí od stability kĺbu. Dôležitú ulohu zohráva následná rehabilitácia.