Glenohumerálna luxácia patrí medzi najčastejšie luxácie a tvorí až 80% všetkých luxácii. Hlavným dôvodom je nepomer medzi veľkou hlavicou humeru a relatívne malou jamkou. Stabilitu ramenného kĺbu zabezpečujú statické a dynamické stabilizátory. K luxácii dochádza pri páde na natiahnutú končatinu v spojení s abdukciou a vonkajšou rotáciou ramena. Luxáciu odhalí RTG vyšetrenie. Liečba je vo väčšine prípadov konzervatívna zavrenou repozíciou.

Izolované zlomeniny vznikajú priamym nárazom na lopatku zozadu alebo pádom na rameno. V 25% prípadov je sprevádzaná zlomeninou kľúčnej kosti a vzniká tak tzv. plávajúce rameno – floating shoulder. Diagnostika pozostáva z RTG a CT vyšetrenia. Konzervatívne sa liečia nedislokované zlomeniny. Dislokované zlomeniny vyžadujú osteosytézu.

Zlomeniny klavikuly sú časté poranenia vznikajúce zvyčajne nepriamo pádom na rameno. Najčastejšie dochádza k zlomenine v strednej tretine kosti. Typická je dislokácia mediálneho fragmentu nahor (ťahom m. sternocleidomastoideus), laterálneho fragementu nadol (ťahom váhy končatiny) a priblíženie resp. skrátenie (ťahom m. pectoralis minor). Diagnózu potvrdí RTG vyšetrenie. Typ liečby závisí na tom, či došlo pri poranení k skráteniu kosti alebo len k jednoduchej dislokácii. Zlomeniny bez skrátenia je možné liečiť konzervatívne.