Maleolárne fraktúry vznikajú najmä nepriamym mechanizmom. Priame nárazy, ktoré vedú k zlomenine sú skôr výnimočné. Pomerne často ide o zlomeniny otvorené, prípadne luxačné. Je to dané tenkým krytom mäkkých tkanív. Zlomeniny vonkajšieho členka sa klasifikujú podľa Webera na 3 typy (A-C). Diagnóza zlomeniny je možná na základe klinického nálezu s RTG vyšetrením. Pri komplikovaných zlomeninách, teda bi- až trimaleolárnych je vhodné doplnit CT vyšetrenie.

Zlomeniny distálnej tibie (pilon) vznikajú pri doskoku z výšky, skĺzom alebo pri zaklínení chodidla. Zlomeniny vznikajú axiálnym násilím a sú často komplikované poranením mäkkých tkanív. Súčasné poranenie fibuly býva v 85% prípadov. V diagnostike, okrem RTG snímku, je prínosné aj CT vyšetrenie. Väčšina prípadov vyžaduje operačnú liečbu. Konzervatívne možno liečiť nekomplikované zlomeniny bez dislokácie.

Zlomeniny predkolenia patria medzi najčastejšie diafyzárne zlomeniny všeobecne. Tenký kryt mäkkých tkanív na mediálnej ploche tibie vedie k tomu, že až 20% zlomenín sú otvorené zlomeniny. Vznikajú nepriamo (páčenie, rotácia) alebo priamo (náraz, úder) prípadne kombináciou.
Najčastejšie sa kosti lámu súčasne. K izolovaným zlomeninám jednej z kostí dochádza pri športe alebo nárazom o nárazník auta pri dopravnej nehode. Dominantná je tibia, diafýza fibuly je klinicky málo významná. Pokiaľ sa fibula zhojí rýchlejšie ako tibia, tak môže brániť dosadnutiu hlavných fragmentov tibie a predlžovať hojenie. Každá zlomenina diafýzy tibie vyžaduje hospitalizáciu pre možný rozvoj kompartment syndrómu. 
K diagnóze stačí RTG snímok. Liečba závisí od typu zlomeniny. Izolované zlomeniny fibuly sa liečia konzervatívne. Zlomeniny tibie vyžadujú operačnú liečbu.