Chronická pankreatitída je progresívne chronické zápalové ochorenie podžalúdkovej žľazy. Zápal je charakterizovaný ireverzibilnou zmenou pankreatického parenchýmu s následnou atrofiou. Z etiologického hľadiska sa chronická pankreatitída rozdeľuje klasifikáciou TIGAR-O. V klinickom obraze je recidivujúca bolesť v epigastriu s pásovitým šírením až do chrbta a medzi lopatky. Diagnostika sa opiera o laboratórny nález, kde pri exacerbácii dochádza k elevácii sérových amyláz. Terapia je takmer identická s akútnou formou, s rozdielom toho, že chronická pankreatitída výhľadovo smeruje k operačnému riešeniu, pretože pomerne často vznikajú komplikácie v podobe kalcifikácií, pseudocýst až vznik karcinómu pankreasu.

Akútna pankreatitída je zápalové ochorenie (zápal) podžalúdkovej žľazy s narušením jej exokrinnej, ev. aj endokrinnej funkcie. Často prebieha komplikovane a ohrozuje pacienta na živote. Podľa Atlantskej klasifikácie sa delí na edematóznu a nekrotizujúcu formu pankreatitídy. Najčastejšou etiológiu ochorenia je choledocholithiaza a abúzus alkoholu. V klinickom obraze dominuje silná bolesť lokalizovaná v epigastriu s propagáciou do chrbta pod lopatky. Diagnostickým markerom je zvýšená laboratórna hodnota sérovej amylázy a lipázy. V diagnostike je vhodné doplniť CT vyšetrenie na odlíšenie nekrotickej od edematóznej formy, na základe čoho sa odvíja aj následná liečba. Zásadná je dostatočná hydratácia pacienta, analgosedácia a obmedzenie p.o. príjmu. ATB sú indikované len v prípade CT nálezu nekrotických ložísk v pankrease.

Nadobličky ako párový orgán, sú uložené v retroperitoneu na hornom póle obličiek. Anatomické vrstvy tvorí vonkajčia kôra (cortex) a vnútorná dreň (medulla). Z chirurgického hľadiska majú význam ochorenia spojené s hyperfunkciou nadobličky alebo hormonálne neaktívne nádory, ktoré dosiahli určitú veľkosť, alebo preukazujú prograsiu rastu. Najčastejším tumorom nadobličky je neuroblastóm , ktorý tvorí viac ako 90% lézii nadobličky, menej často sa vyskytujú adenómy, alebo karcinómy.