Achalázia je neuromuskulárne ochorenie pažeráka neznámej etiológie, ktoré je najčastejšie a klinicky najvýznamnejšie zo skupiny primárnych porúch motility pažeráka. Je charakterizovaná stratou peristaltiky a poruchou relaxácie dolného pažerákového sfinktera. Histopatologickým podkladom je zápalová infiltrácia nervového plexu (plexus myentericus Auerbachi) spojená s vymiznutím gangliových buniek. Primárne sú postihnuté inhibičné neuróny, čo ma za následok poruchu koordinácie svalovej kontrakcie, vyúsťujúcu do simultánnej straty peristaltiky. Symptomatológia závisí od štádia ochorenia. Nástup príznakov je väčšinou pozvoľný a na začiatku ochorenia sú príznaky len intermitentné. Laparoskopická Hellerova myotómia je zlatý štandard v liečbe. V princípe ide o prevedenie myotómie pažeráka s parciálnou fundoplikáciou.

Karcinóm pažeráka predstavuje 6. najčastejšiu príčinu úmrtia na malígne ochorenia. Incidencia je 11,5/100 000 obyvateľov v populácii mužov a 4,7/100 000 u žien. 5-ročné prežívanie pri tomto ochorení je 18 %. Histologicky najčastejšou formou malignity pažeráka je spinocelulárny karcinóm, hneď na druhom mieste je adenokarcinóm. Spinocelulárny karcinóm patrí medzi 10 najčastejších nádorových ochorení na svete s obdobne vysokou mortalitou. Vznik spinocelulárneho karcinómu sa dáva do súvisu so zvýšenou konzumáciou tabaku a alkoholu. Fajčiari majú 6-krát vyššie riziko vzniku tohto nádoru. Adenokarcinóm je okrem týchto faktorov rizikovým faktorom aj obezita, ktorá je priamo zodpovedná za vznik refluxnej choroby pažeráka a preukázala sa súvislosť medzi Barrettovým pažerákom a vznikom adenokarcinómu. Suverénna metóda diagnostika karcinómu pažeráka je endoskopické vyšetrenie pažeráka a žalúdka flexibilným gastrofibroskopom. Určí lokalizáciu a rozsah nádoru (najlepšie v cm od rezákov), makroskopický vzhľad, významnosť stenózy lúmenu. Endoskopická biopsia pomocou EUS-FNA (fine needle biopsy) je dôležitá na histologickú verifikáciu nádoru (grading, staging).
RTG vyšetrenie báriovou kašou – prehĺtací akt je nahradené CT vyšetrením. Môže byť prínosom pri posúdení krániokaudálneho rozsahu. CT vyšetrenie objasní vzťah tumoru k okolitým štruktúram a rovnako stanoví klinický staging ochorenia. Chirurgická liečba stále zostáva základným kameňom radikálnej liečby lokálne nepokročilého karcinómu pažeráka. Za najrozšírenejší spôsob chirurgickej liečby karcinómu je považovaná dvojdutinová resekcia pažeráka s použitím laparotómie a pravostrannej torakotómie s anastomózou minimálne v úrovni vena azygos alebo vyššie. Transhiatálny výkon je možný u pacientov s adenokarcinómom gastroezofageálnej junkcie (Siewert II a III). Paliatívna liečba je indikovaná v prípade MTS a nie je indikovaná resekcia nádoru.

Benígne nádory pažeráka sú vzácne a často asymptomatické. Ich záchyt sa zvyšuje s dostupnosťou a častejším používaním RTG a endoskopických vyšetrovacích metód. Incidencia je ťažko stanoviteľná, menej ako 1% nádorov je benígnych. Najčastejšie sa vyskytujú v strednej a distálnej tretine pažeráka. Okrem fibrovaskulárnych polypov, ktoré sa vyskytujú v krčnej oblasti. Leiomyóm je najčastejší benígny nádor v pažeráku, následuje cysta a fibrovaskulárny polyp. Riziko malignizácie je zanedbateľné. Nádory väčšie ako 4 – 5 cm môžu spôsobovať dysfágiu či bolesť za hrudnou kosťou. Pri útlaku na dýchacie cesty spôsobujú respiračné ťažkosti. Štrandardným vyšetrením pri dysfágii je endoskopické vyšetrenie pre posúdenie sliznice, vzhľadu a závažnosti obštrukcie. Indikáciou k operácii je symptomatický pacient, pacient so zväčšujúcim sa nádorom alebo pacient, u ktorého panujú diagnostické pochybnosti.