Benígne striktúry patria medzi komplikácie GERD, prípadne ako následok poleptania či poranenia pažeráka. Vyskytujú sa u 1 – 8 % pacientov s GERD a sú najčastejšou príčinou vzniku stenózy pažeráka (70 – 80 %). Väčšinou sú to krátke, do 1 cm dlhé stenózy, ktoré vyúsťujú tesne nad Z-líniou. Striktúry vznikajú ako komplikácia dlhodobo neliečenej refluxnej ezofagitídy. Druhou príčinou vzniku môže byť stav po liečení poleptania pažeráka bez následnej kortikoterapie. Typickým prejavom sú refluxné problémy s dysfágiou. Pri podozrení na striktúru je potrebné pacienta vyšetriť RTG kontrastnou báriovou kašou (báriový ezofagogram), endoskopicky s biopsiou a endosonograficky na posúdenie celej steny pažeráka. Základom liečby je PPI liečba v kombinácii s opakovanými endoskopickými dilatáciami. V indikovaných prípadoch je možné uvažovať o zavedení stentu. Pri antirefluxnej operácii pre striktúru je potrebné počítať so skrátením pažeráka. Predtým využívané resekčné výkony boli nahradené predlžovacími operáciami s antirefluxnou plastikou (operácia podľa Collis-Nissena). Krajným riešením peptickej striktúry je resekcia pažeráka.

Divertikul pažeráka je vakovité vyklenutie steny pažeráka do periezovageálneho priestoru. Ide o pomerne vzácne ochorenie vyššieho veku, vyskytujúce sa u menej ako 1% všetkých vykonaných endoskopii a medzi 1 – 3% u pacientov s achaláziou. Divertikle sa rozdeľujú na pravé a nepravé, ev. sa môže jednať o pseudodivertikulózu. Diagnostika divertiklov je založená na prehĺtacom akte, kde prietok konstrastnej látky odhalí vyklenutie steny pažeráka. Chirurgická liečba je indikovaná v prípade symptomatológie.

Ide o veľmi zriedkavé ochorenia. Ich závažnosť je daná polohou a anatomickou stavbou pažeráka. Môžu byť penetrujúce alebo spôsobené vnútorne. Z hľadiska prognózy je pre pacienta dôležitá včasná diagnostika a urgentné chirurgické ošetrenie počas prvých 6 – 12 hodín! Rozoznávame 3 stupne postihnutia stehy pažeráka. V klinickom obraze dominuje retrosternálna bolesť, dysfágia a príznaky komplikací akým je napr. pneumothorax a pneumomediastinum. Diagnostika je založená na RTG vyšetrení s následnou ezofagoskopiou, prípadne doplnením CT hrudníka. V terapii poleptania je najdôležitejšie neutralizovať látku, ktorá spôsobila poranenie. Nemôže chýbať ATB medikácia a následne kortikoterapia.