Nádory mediastina patria medzi pomerne vzácne tumory, na druhú stranu má incidencia pozvoľna rastúcu tendenciu. Často ide o nádory asymptomatické a vo väčšine prípadov benígneho charakteru. Najčastejšie sa vyskytujú medzi 30. – 50. rokom života, ale len tretina je malígnych.

Nádory mediastina predstavujú 90% všetkých ochorení medzihrudia. Jedná sa o veľmi heterogénnu skupinu nádorov a nádorom podobných afekcí. Najčastejšie sa stretávame s nádormi thymu, ktoré sa nachádzajú v prednom mediastine, a s nádormi neurogénnymi (pôvodom z nervových štruktúr), ktoré sa typicky vyskytujú v zadnom mediastine. Medzi ostatné častejšie nádorové afekcie mediastina patria lymfómy, zárodočné nádory, nádory z mezenchymálneho tkaniva. Klinicky sa nádory prejavujú najmä útlakom okolitých štruktúr. Príznaky sa líšia podľa umiestenia nádoru, podľa toho, ktoré orgány sú nádorom komprimované alebo do ktorých nádor prerastá. Tieto mediastinálne symptómy a syndrómy môžu byť natoľko charakteristické, že už pri základnom vyšetrení môžu viesť k podozreniu na tumor mediastina. Podľa veľkosti nádoru sa určuje adekvátny chirurgický výkon zo sternotómie či thoraktómie vpravo alebo vľavo. Podľa lokalizácie tumoru, a to väčšinou v prípade menších afekcií, sa nádory odstraňujú pomocí mini-invazívneho prístupu z malých incizí thorakoskopicky.

Zo zhubných nádorov je najčastejší karcinóm a to v 90% prípadov. Menej časté sú nádory benígne, ktoré môžu vyrastať v dýchacích cestách a aj v pľúcnom parenchýme. Akonáhle sa objavia príznaky ochorenia, tak nádor už je v pokročilom štádiu. Neexistujú žiadne varovné príznaky, ktoré by umožnili záchyt nádoru vo včasnom štádiu. Až 80% pacientov s diagnózou karcinómu trachey alebo pľúc má v klinickom obraze chronický kašeľ. Bežné sú zápaly pľúc, ktoré nereagujú na liečbu ATB alebo sa opakovane objavujú na rovnakom mieste. V diagnostike má hlavnú rolu CT vyšetrenie a histologizácia tumoru. Chirurgická liečba je indikovaná v prípade klinického štádia I. a II.

Stenóza trachey je veľmi závažný patologický stav, ktorý sa prejavuje stridorom, dýchavičnosťou až respiračnou insuficienciou. K zúženiu dochádza pri samotnom ochorení trachey alebo útlakom z okolia. Rozvoj ochorenia môže byť postupný, nakoľko stenóza môže byť dlho kompenzovaná. Postupne sa objavuje dyspnoe pri námahe a s progresiou zúženia pribudne dyspnoe aj v pokoji. Stenóza na 4 – 5 mm je kritická a ventilácia je možná v úplnom pokoji pacienta. V anamnéze treba pátrať po predchádzajúcich intubáciach pri operácii, dlhodobej intubácii, tracheostómii a predchádzajúcich úrazoch. CT vyšetrenie poskytuje informácie o lokalizácii a rozsahu stenózy a o zmenách v okolí zúženej trachey.