Zlomeniny vznikajú ako následok veľkého násilia pôsobiaceho na lakťový kĺb a veľmi často sú združené s poranením ďalších častí lakťového kĺbu. RTG vyšetrenie je v niektorých prípadoch nedostatočné, preto je potrebné doplniť CT obraz. Konzervatívna liečba je indikovaná pri nekomplikovaných zlomeninách, a to vo vysokej sádrovej fixácii na 3 max 4 týždne s následnou rahabilitáciou.

Zlomenina hlavice ramennej kosti sa vyskytuje najčastejšie u starších pacientov (u mladých sa skôr luxuje ramenný kĺb, u detí je to skôr epifyzeolýza hlavice).
Zlomeniny diafýzy humeru vznikajú priamym alebo nepriamym mechanizmom, priamym nárazom, páčením cez hranu alebo torziou.
Najčastejšou príčinou poranenia distálnej časti ramennej kosti je priamy mechanizmus – pád na lakeť z dorzálnej strany.

K akromioklavikulárnej luxácii docháza najčastejšie pádom na rameno alebo na extendovanú končatinu. Ide o častý typ poranenia u cyklistov, hokejistov či zápasníkov. Násilie spôsobí natrhnutie až roztrhnutie kĺbového puzdra a postupne môže dôjsť k pretrhnutiu ďalších štruktúr, najmä akromioklavikulárneho (AC) a korakoklavikulárneho (CC) väzu a úponu m. deltoideus či m. trapezius. Poranenie sa klasifikuje na 3 stupne podľa Tossyho, prípadne na 6 stupňov podľa Rockwooda. Diagnózu potvrdí rozšírenie štrbiny nad 2cm na RTG snímku kľúčnej kosti. Liečba závisí od typu a stupňa poranenia.